Že slovám z úvodu článku nerozumiete? Ani sa nedivíme. Nielenže to znie nelogicky, ono to z pohľadu trhu aj nelogické je. Od začiatku roka 2020 totiž v Európskej únii začína platiť nové pravidlo, podľa ktorého smú vozidlá jednej značky vyprodukovať priemerne 95 g CO2/km (tzv. flotilové emisie). Za každý vyprodukovaný gram emisií navyše budú automobilky platiť emisné pokuty (za každý gram je to pokuta 95 eur). Len pre lepšiu predstavu, produkcia 95 g CO2/km zodpovedá kombinovanej spotrebe benzínového auta približne 4,1 l/100 km.
Znižovanie hmotnosti nie je vždy cesta
Možno vás teraz napadlo, že malé ľahké autá by s dnešnými technológiami limit relatívne hravo podliezli. Áno, má to však dva háčiky. Aj malé autá by museli využívať veľmi drahé technológie, ktoré by sa okamžite premietli do ceny, čím by jednou ranou stratili svoje dve hlavné výhody – jednoduchosť a nízku cenu. Navyše, aj pre ten najmenší segment dnes platia veľmi prísne bezpečnostné štandardy, ktoré zvyšujú ich ceny rovnako účinne ako emisne zložitá technika. Druhým paradoxom je hmotnostný limit 1380 kg platný pre spomínanú hranicu 95 g CO2/km. Ak je auto ľahšie, priamo úmerne sa mu znižuje aj stanovený povolený limit CO2. Údajne ide o systém zabraňujúci znevýhodňovaniu ťažkých áut a naopak, prílišnému zvýhodňovaniu ľahkých áut, ktoré by tak mohli používať motory s menšou efektivitou. Za každých 30 kg pohotovostnej hmotnosti navyše sa tak povolený limit 95 g CO2 navyšuje o 1 gram. Ak teda auto ťažké 1380 kg produkuje povedzme 97 g CO2, výrobca musí za každý jeho predaný exemplár platiť emisnú pokutu 190 eur, ak by však malo normovanú hmotnosť 1420 kg, pokutu neplatí. A, samozrejme, aj naopak. Prílišným znižovaním hmotnosti malých áut (a následným znížením povolenej hranice 95 g CO2) tak konštruktéri často komplikujú prácu motorárom.
Ak si dnes otvoríte cenník Škody Citigo iV, zasvieti na vás tento oznam.
Hra s emisiami
Rozmenené na drobné to neznamená, že za autá produkujúce viac emisií než 95 g CO2/km musí automobilka automaticky hneď platiť (aj keby mali len spomínaných 1380 kg), ich nadlimitné emisie však musí vyvážiť predajom elektromobilov, ktorým sa do emisnej bilancie započítava 0 g CO2/km. Že vám to pripadá ako komédia? Žiaľ, presne takto funguje aktuálna emisná legislatíva EU. Práve preto automobilky zaraďujú do svojich výrobných programov drahé elektromobily. Inak to, samozrejme, nie je ani v prípade elektrickej Škody Citigo iV, ktorej hlavným poslaním je znižovanie flotilových emisií. Ak je teda aj pravda, že na jej priamej výrobe automobilka prerába (táto neoverená, no logická informácia sa v poslednom období objavila vo viacerých médiách), znížením flotilových emisií (a z nich vyplývajúcich pokút) nakoniec fabrike ušetrí viac, než v konečnom dôsledku stojí jej výroba. Potvrdzuje to aj samotná automobilka Škoda Auto, podľa ktorej je projekt „Citigo“ v čiernych číslach. Ak by ste si však dnes chceli elektrické Citigo iV kúpiť, pri otvorení oficiálneho cenníka na vás zasvieti červený nápis „Vypredané“. Pre lepšiu predstavu, napr. Škoda Kodiaq RS má pri pohotovostnej hmotnosti 2047 kg (7 m verzia) udávanú produkciu 217 g CO2/km.
Spomínate si na Aston Martin Cygnet? Prekarosovaná Toyota iQ nemala za úlohu nič iné, ako znížiť flotilové emisie anglického výrobcu športových modelov s veľkoobjemovými benzínovými motormi.
Čísla, o ktorých sa mlčí
Presnú bilanciu nákladov na vývoj, výrobu a predaj elektromobilov voči konvenčným modelom automobilky pochopiteľne taja, otvorene na túto tému však pred časom prehovoril aj nebohý bývalý riaditeľ koncernu Fiat, Sergio Marchionne. Jeho legendárna veta „Nekupujte prosím naše Fiaty 500e“ bola reakciou na vysoké výrobné náklady na jeho výrobu. Na každom predanom Fiate 500e fabrika údajne strácala až 14 000 USD.
Na tomto aute údajne Fiat preprábal ťažké peniaze.
