K napísaniu tohto pojednania ma inšpirovala samotná automobilka Škoda Auto. V jednom z jej krátkych dokumentov hodnotí mladoboleslavský šéfdizajnér Oliver Stefani dizajn novej Škody Slavia a vyzdvihuje jednotlivé detaily jej praktickej karosérie. V plnej kráse pritom ukazuje jednoduchý a dostupný koncept tohto auta a zdôrazňuje spoločné dizajnové prvky s európskou produkciou. Faktom je, že Slavia sa škodovke podarila a hoci bola primárne vyvíjaná pre Indiu (a v Indii), auto ako toto (prípadne ešte menší jednoduchý model) by si určite našlo dosť priaznivcov aj v krajinách EÚ. To dnes pochopiteľne už nie je možné, miestna legislatíva totiž povinne prikazuje celú armádu asistentov, bezpečnostných systémov, presne definovaných deformačných zón a čoskoro aj druh pohonu. Je to zle?
Považovať Slaviu za primitívne jednoduché auto, je hlúposť. V skutočnosti má ku konštrukcii európskych škodoviek bližšie, než by sa mohlo zdať, menší legislatívny tlak v Indii však umožnil stlačiť jej výrobné náklady nižšie.
Určite nie, bezpečnosť a ekológia sú prvoradé, spolu s nimi však rastú aj ceny áut a s nimi klesá ich dostupnosť stále širšej skupine obyvateľstva. V Európe tomu vznešene hovoríme pokrok. Znamená to však, že India zaspala dobu? Ani nie, na tamojšie pomery je Slavia tiež relatívne prestížnym, nadštandardne vybaveným a málo dostupným autom, faktom však je, že Slavia ako globálny produkt by v budúcnosti pomohla vyriešiť mobilitu aj tým európskym skupinám, ktoré na podobne veľké súčasné nové auto prešpikované povinnou elektronikou a najnovšími protiemisnými systémami nemajú.
Niekto to zaplatiť musí
Nielen v automobilovom svete však platí, že ani pokrok nie je zadarmo. Vždy skrátka platilo, že vývoj ťahali dopredu predovšetkým bohatší klienti platiaci za drahé limuzíny prešpikované tou najmodernejšou technikou. V cene auta pritom nebola len spomínaná technika, ale aj „splátka“ za jej vývoj. Či je to aj prípad „elektrifikácie“ európskej dopravy, je zatiaľ predčasné hodnotiť, faktom však je, že EÚ zatiaľ elektrifikuje v najmasívnejšej forme a ako prvý kontinent je najbližšie k úplnému zákazu áut so spaľovacími motormi.
Už dnes, viac ako desať rokov pred spomínaným termínom, je však zrejmé, že jednoduché auto ako Škoda Slavia v EÚ chýba. Auto s imidžom modernej značky, príťažlivým dizajnom, modernou technikou (pod kapotou Slavie sú tie isté motory TSI ako v súčasných škodovkách, len upravené na nižší emisný stupeň) a najmä jednoduchou technikou, ktorá často zbytočne nezvyšuje cenu. Škoda v EÚ ponúka Fabiu (aj to je skôr malý zázrak, že jej štvrtú generáciu nakoniec poslali na trh), Scalu, či Octaviu, no všetci vieme, že ich rastúce ceny ovplyvňuje skôr prísna legislatíva a tlak na zavedenie elektrických áut (v cenách áut so spaľovacími motormi sú zahrnuté aj vývoj a dotovanie elektromobilov), než voľná ruka trhu. Pre aj proti zavedeniu jednoduchého auta do EÚ je samozrejme mnoho faktorov a každý má oprávnene niečo do seba.
Mňa len zaujal fakt, že v dnešnom globálnom svete vedľa seba existujú autá ako Slavia na jednej strane a Enyaq iV na strane druhej. V slobodnom svete, v ktorom si vlastne slobodne vybrať nemôžete. Zostáva nám len dúfať, že je to tak správne a jedného dňa zistíme, že jednoduché autá s potenciálom podstatne dlhšej aktívnej služby, ako povedzme súčasný elektromobil, skutočne patria do „praveku“. A že environmentálny dopad auta na životné prostredie sa konečne začne hodnotiť z hľadiska jeho celého životného cyklu a nie len krátkozrako a protekčne podľa emisií vypúšťaných z jeho výfuku počas prevádzky.
Čím budú v budúcnosti jazdiť nízkopríjmové skupiny európskeho obyvateľstva? Na túto otázku zatiaľ nemá nikto odpoveď. Ideálom by bolo, keby sme v EÚ také skupiny samozrejme vôbec nemali, realita však ukazuje pravý opak a kúpna sila znepokojujúco veľkej časti obyvateľstva EÚ v oblasti individuálnej mobility dlhodobo klesá.
Na druhej strane je možné, že budúcnosť bude aj v EÚ patriť jednoduchým elektrickým autám ako je dnešná Dacia Spring. Jej cena je síce na míle vzdialená cenám podobných áut so spaľovacími motormi, lenže tiež už EÚ legislatívne prakticky zlikvidovala a tak vytvorila priestor na uplatnenie malých, relatívne jednoduchých, ale stále dosť drahých mestských elektromobilov. Verme, že aj ich ceny v budúcnosti klesnú a nakoniec (aj bez súčasných nespravodlivých dotácií) úspešne vyriešia individuálnu mobilitu tých skupín obyvateľstva, ktoré v minulosti jazdili na malých a dostupných mestských autách.
