Príbeh Škody Tudor je typickým príkladom toho, ako krásne sa dokážu fámy a dohady zmeniť na „zaručenú“ pravdu. Krátko po tom, ako sa v roku 2002 ukázala verejnosti prvýkrát, vznikli legendárne príbehy o tom, ako už bola pripravená jej sériová výroba, no VW a Audi jej výrobu kvôli pocitu vlastného ohrozenia okamžite zastavili. V podstate sa nie je čomu čudovať, mnohí priaznivci mladoboleslavskej značky a najmä modelov Š 110 R, Garde a Rapid sa po definitívnom ukončení ich výroby nevedeli zmieriť s tým, že sa zo Škody stal výrobca výlučne prakticky orientovaných vozidiel a atraktívne kupé sa stali len vyblednutou spomienkou na „romantické“ časy. Dohady podporil aj fakt, že Škoda Tudor vyzerala až príliš sériovo a nič nenasvedčovalo tomu, že v skutočnosti ide len o showcar. Pravda však bola niekde úplne inde.
Ukážme, čo vieme
„V roku 2000 sme od Wilfrieda Bockelmanna dostali za úlohu navrhnúť nejaké ďalšie autá mimo vtedajšie sériové modelové rady Fabia, Octavia, Superb,“ začína svoje spomínanie na príbeh Škody Tudor Zdeněk Cibulka. Ten dodnes pracuje v oddelení Škoda Design ako odborný koordinátor exteriérového dizajnu. Wilfried Bockelmann bol vtedajším šéfom Technického vývoja automobilky Škoda Auto a jeho snahou bolo ukázať vysoké kompetencie miestnych konštruktérov a návrhárov v rámci celého koncernu VW. Na veľké prekvapenie ľudí z koncernu sa českým dizajnérom podarilo prekonať všetky očakávania. Pod odborným patronátom Thomasa Ingenlatha sa totiž Cibulkovi podarilo navrhnúť veľmi elegantné trojdverové kupé s veľmi originálnym a vyváženým dizajnom vhodným do sériovej produkcie. Z návrhov začal tím dizajnérov okamžite vyrábať zmenšený model (v mierke 1:4), ten nascanovali a v počítači zväčšili do skutočnej veľkosti. Na základe týchto podkladov následne začali vyrábať dielce pre skutočný showcar. Finálne auto tak bolo hotové v priebehu niekoľkých mesiacov.
Autorom dizajnu elegantného „Superbu Coupé“ je Zdeněk Cibulka. Ten dnes objasňuje pozadie jeho nevšedného príbehu.
Prerobte to na „sériový“ model
„V nákresoch vyzeralo auto úplne inak, navrhli sme totiž kompletne nový showcar s originálnou prednou aj zadnou časťou odlišnou od vtedajších sériových škodoviek,“ opisuje postup Zdeněk Cibulka. „Dostali sme zelenú na vytvorenie makety, vzhľad auta sme však museli viac priblížiť sériovému Superbu,“ pokračuje v rozprávaní dizajnér. Sériová vlajková loď Škoda Superb tak poslúžila ako darca prednej aj zadnej časti. Vzadu si však návrhári presadili vlastný návrh združených svetiel. „Svetlá sa vtedy robili tak, že sa navrhla komora, do nej sa vložili žiarovky a úlohou dizajnéra bolo vytvoriť tvar svetla a jeho vonkajší obrys,“ spomína Cibulka. Pre Tudor však vymysleli originálnu vnútornú optiku so žiarovkou smerovky ukrytou až pod cúvacím svetlom, takže sa oranžové svetlo odrážalo od plochy za cúvacím svetlom. Obrysové svetlo usporiadali do troch liniek po obvode svetla. „Práve na tomto aute sa začal rodiť typický svetelný podpis v tvare písmena C, ktorý sme dotiahli do sériovej výroby pri Octavii druhej generácie,“ dopĺňa Cibulka.
So šesťvalcom pod kapotou
Čo sa týka techniky, auto dostalo to najlepšie, čo vtedy Superb ponúkal – benzínový motor 2.8 V6 naladený na 142 kW (193 k). Dnes to znie úsmevne, ale spojili ho s päťstupňovou manuálnou prevodovkou, pred dvadsiatimi rokmi boli predstavy o luxusnom dynamickom kupé skrátka iné. Zaujímavosťou je, že na poslednú chvíľu menili aj lak karosérie. Kým celý čas auto nieslo šedohnedú metalízu, tesne pred výstavnou premiérou na ženevskom autosalóne v roku 2002 dostalo rubínovú metalízu, ktorá údajne lepšie zvýrazňovala jeho charakteristické linky. „Ešte dnes, keď vidím Tudor v múzeu, cítim hrdosť na to, aké auto sa nám vtedy podarilo navrhnúť,“ končí svoje rozprávanie o legendárnom Tudore Zdeněk Cibulka.
zdroj: archív Škoda Auto
