Kým sa pustíme do detailov oficiálneho stanoviska slovenskej vlády a vysvetlíme si, na ktorú stranu sa ako krajina postavíme, pretože takzvaná „technologická neutralita“ ani náhodou neznamená, že by sme bezvýhradne podporovali aktuálny status quo, mali by sme si pripomenúť inú dôležitú vec.
Nemecko, ktoré je považované za lídra európskej zelenej politiky a štát, ktorý donedávna fanaticky presadzoval výlučne elektrickú mobilitu na úkor všetkých ostatných alternatív, zrejme začína svoj dogmatický postoj prehodnocovať. Stále častejšie (naposledy tento týždeň) sa z úst tamojších politických špičiek a odborníkov ozývajú názory, ktoré nielenže pripúšťajú, že by na trhu mohlo byť pre spaľovacie motory za určitých podmienok miesto aj po roku 2035, ale navyše naplno hovoria, že ich zákaz by bol nesprávny.
To samozrejme nie je žiadna záruka, že Nemecký spolkový snem a Spolková rada nezodvihnú pri definitívnom hlasovaní ruky za absolútny zákaz, nálada na politickej scéne však už nie je taká jednoznačná, ako sa ešte nedávno zdalo. Vyššie uvedený postoj spolkového ministra financií Christiana Lindnera totiž podporil i federálny minister dopravy Volker Wissing. „Univerzálne riešenie, ako dosiahnuť klimatické ciele, neexistuje. Potrebujeme rôzne typy pohonu, preto musíme ostať otvorení aj iným technológiám,“ vyzýva Wissing.
„Európska únia zatiaľ nepredložila plán vytvorenia podmienok na to, aby sa od roku 2035 mohli predávať len elektromobily,“ povedala pre agentúru DPA šéfka nemeckého Združenia automobilového priemyslu (VDA) Hildegard Müller. „Povinnou požiadavkou pre spotrebiteľa je komplexná celoeurópska spoľahlivá dobíjacia infraštruktúra a aj v Nemecku k tomu máme dosť ďaleko. Nehovoriac o tom, že sme na tom v porovnaní s takmer všetkými ostatnými európskymi krajinami stále lepšie,“ varovala prezidentka VDA.
Pozoruhodné na vyššie uvedených slovách je to, že sú až nápadne podobné myšlienkam ozývajúcim sa tiež z Talianska či susednej Českej republiky, a keď sa konečne pozrieme na oficiálne prezentovaný slovenský uhol pohľadu, dá sa povedať, že sme s týmito štátmi na jednej vlne.
„Slovenská republika v zásade podporuje prijatie návrhu EP, vnímame ho ako dôležitý nástroj na znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok v doprave a na dekarbonizáciu,“ píše sa v skratke v našom stanovisku, zároveň ale dodáva, že „máme niekoľko výhrad“.
Prvý odstavec upozorňuje, že návrh EÚ nezohľadňuje všetky technológie potrebné k dekarbonizácii dopravy, a preto „bude SR presadzovať technologickú neutralitu na základe princípov ich dostupnosti, ekonomickej efektívnosti a ich dopadu na emisie z celého životného cyklu“. Inak povedané, zelenú nemajú mať bezvýhradne len elektromobily, ale majú byť zvážené tiež syntetické palivá či vodík. Slovensko bude zároveň požadovať, aby bol posudzovaný i dopad na emisie počas celého životného cyklu vozidla.
Vcelku rozumne náš dokument argumentuje i potrebou posudzovať emisné ciele i z celkového pohľadu priemyslu, dodávateľských reťazcov, dopady na zamestnanosť, HDP a v neposlednom rade tiež i na cenovú dostupnosť elektromobilov pre slovenských zákazníkov.
Len pre ilustráciu... Na Slovensku je momentálne evidovaných takmer 2,5 milióna osobných automobilov a skoro 370 tisíc nákladných vozidiel i autobusov. Z toho má len 34 tisíc áut batériový pohon, to ale neznamená, že ide výlučne o elektromobily. Do tohto čísla sú započítané i benzínové či naftové hybridy.
To nie je ani 1,4 percenta z celkového počtu a ešte raz pripomíname, že stále hovoríme aj o kombinovanom pohone. Nová generácia elektromobilov je pritom na trhu dosť dlho na to, aby sa presadila i masovo, ak by bola skutočne taká atraktívna. Pravdou ale je, že nám chýba infraštruktúra, nikto netuší, z čoho máme vyrábať dostatočné množstvo čistej elektrickej energie a väčšina obyvateľov Európskej únie na tieto autá nemá ani po dotáciách a presadzujú sa len tam, kde vlády nejakou formou zároveň drasticky pokutujú nákup bežných vozidiel.
Pochopiteľne vyššie popísaný nepriaznivý stav sa môže časom zmeniť. To v žiadnom prípade nepopierame. Lenže súčasný plánovaný zákaz spaľovacích motorov zo strany EÚ pripomína rodinu, ktorá zbúra svoj dom skôr, ako si postaví nové bývanie, do ktorého by sa mohla presťahovať.
Nakoniec aj vládna správa hovorí, že masívnemu rozširovaniu elektromobilov a plug-in hybridov musí predchádzať vybudovanie potrebnej infraštruktúry nabíjacích staníc a správne podotýka, že „je zásadným obmedzujúcim faktorom nemožnosť nabíjať vozidlá občanov bývajúcich v bytových domoch“. Nie je preto prekvapivá ani ďalšia veta, ktorá stojí za citovanie: „Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujeme zavádzanie navrhovaných emisných štandardov do roku 2035 za veľmi ambiciózne.“
Pretože nie sme politici ani úradníci, mohli by sme použiť i menej zdvorilé slová. Problém zákazu spaľovacích motorov je však evidentný a Slovensko, by ho pocítilo oveľa horšie ako bohatšie štáty západnej Európy.
„Bez relevantnej analýzy vplyvov na dostupnosť dopravy a na automobilový priemysel v Slovenskej republike sme zatiaľ opatrní,“ uvádza na záver oficiálne stanovisko. „A to na jednej strane z dôvodu ohrozenia výrobcov automobilov v SR, nakoľko znižovanie noriem CO2 naráža na technologickú hranicu, za ktorou je neúmerné zvyšovanie vývojových a výrobných nákladov a na druhej strane preto, že sa to následne prejaví na vyššej cene vozidiel a menšej dostupnosti automobilov pre obyvateľov.“ Tieto slová asi ani nepotrebujú ďalší komentár.
zdroj: Ministerstvo životného prostredia SR, Denník Štandard
