V automobilovom priemysle priamo drú desaťtisíce Slovákov. Ďalšie desiatky tisíc miest sú na automotive priamo naviazané. Premieta sa to aj do bežného života obyčajného človeka?
Každá spoločnosť participujúca na motorizme, či už výrobcovia a predajcovia automobilov, ale aj výrobcovia a predajcovia pohonných látok, by mali konzekventne participovať aj na potláčaní negatívnych prvkov, ktoré motorizmus prináša, najmä v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. V opačnom prípade by mohlo ísť len o kupcov bez súcitu a empatie k najvyššej hodnote – ľudskému životu.
Slovensko sa rado pasuje do pozície „automobilovej veľmoci“ s najvyšším počtom vyrobených automobilov na jedného obyvateľa, teraz už v štyroch výrobných závodoch automobilov. Súčasne máme obrovskú rafinériu európskeho rozsahu Slovnaft a ďalších predajcov desiatok miliónov litrov predaných pohonných látok rôznych značiek.
Ako sa prejavuje hospodársky a cynicky obdivovaný zázrak na živote občana – motoristu?
Máme lacnejšie automobily? Nie. Máme lacnejšie pohonné látky? Vôbec nie! Naopak tieto, najmä vplyvom jednej z najvyšších spotrebných daní v EÚ patria medzi najdrahšie v rámci Európy.
Alarmujúci je najmä trend vývoja dopravnej nehodovosti! Každý rok na cestách Slovenska nezmyselne zahynie v priemere 250 spoluobčanov. Finančný príspevok na žiaka prvého stupňa ZŠ zo strany štátu predstavuje v priemere 0,70 € na školský rok! To je výsmech, nie prejav skutočného záujmu štátu serióznejšie pripraviť na život v cestnej premávke tých najzraniteľnejších – naše deti.
Od neochoty štátu zásadne a dôsledne riešiť otázky bezpečnosti cestnej premávky, čiže života a smrti spoluobčanov, sa odvíja aj neochota, či nezáujem výrobných a predajných spoločností zo sféry motorizmu zúčastňovať sa na celospoločenskom procese prevencie a znižovania dopravnej nehodovosti. Pre objektívnosť uvádzame, že sú aj výnimky, často ošomrané, ale vždy len výnimky! Akoby v uvádzaných spoločnostiach rodičia vôbec neboli. Sme svedkami toho, že spoločnosti „pekne žijúce z motorizmu“ podporujú všetko možné, len nie to z čoho reálne žijú.
Osobitne ťažko žijú v krajine „automobilová veľmoc“ autodopravcovia, ale aj motoristickí športovci, nútení nedôstojne žobrať.
Zarážajúca je skutočnosť, že na Slovensku dnes neexistuje politik, nie to ešte strana, ktorá by uvedené skutočnosti vnímala ako prioritu, hlavne ochranu ľudského života, zdravia a majetku.
Neucelená, chaotická a nekompletná dopravná a bezpečnostná legislatíva, vrátane platného zákona o športe, je už len čerešničkou na torte slovenského motoristického diania, vlastne biedy.
Na tieto a ďalšie neutešené okolnosti života motoristov na Slovensku dlhodobo upozorňujeme, žiaľ, bez patričnej odozvy. Tá nie je vlastne žiadna. Situácia je neudržateľná.
Koľko životov ešte musí vyhasnúť a koľko ľudského nešťastia ešte musíme vytrpieť?
Zdroj: Juraj Smrečan, prezident Ústredného automotoklubu Slovenskej republiky
Foto: Shutterstock - Andrej Privizer
