Spomeňme si na druhé BMW radu 5 (E28 1981-1987)

Pamätám si ešte jednu krajšiu päťku. Bola tmavá, benzínová a mala aerodynamický paket. Predpokladám, že nebola žiadna namakaná verzia, ale vyzerala veľmi dobre. Krásne zadné predelené svetla, hmlovky a smerovky spolu pod predným nárazníkom, pavučinové kolesá a nie úplne v strede výfuk. Medzi embéčkami, žigulíkmi, favoritmi a niektorými zahraničnými autami vyzerala ako z inej galaxie. Ak ste neuspeli minule v kvíze, skúste si ho zopakovať...:)

Poďme na fakty. Druhú generáciu radu 5 začali predávať v roku 1981. Táto generácia päťky má jedno veľké prvenstvo. Prvýkrát do nej napchali naftový motor. Dovtedy ho automobilka neponúkala. E28 sa vyrábala iba s karosériou sedan, rovnako ako predchodca. Tvary druhej generácie vychádzali z predchodcu. Povedal by som, že šlo len o evolúciu, ktorú dotiahli z môjho pohľadu k dokonalosti. Druhá generácia už prišla o vetracie mriežky v C stĺpiku. Rozmery ostali približne rovnaké. Dĺžka 4620 mm, šírka 1700 mm a výška 1415 mm. 

E28 mala bohatú paletu motorov. Základný model 518 mal výkon 66 kW (90 k) a o zmes sa staral karburátor. Ostatné 6-valcové modely už mali elektronické vstrekovanie Motronic. Začiatok 6-valcovej palety tvoril motory M20 v 520i s 92 kW a 525i so 110 kW (125 a 150 k). Na vrchole chvíľu trónil motor M30 vo verzii 528i so 135 kW(184 k). Palivovú zmes vytváral systém Bosch L-Jetronic, neskôr modernejší LE-Jetronic. 

Revolúciu pre automobilku znamenal už vyššie spomenutý model 524td. Prvý diesel vznikol v roku 1983. Pod kapotou si našiel miesto 6-valec  s objemom 2,4l. O prepĺňanie sa staralo turbo Garrett. Výkon mal 85 kW (115 k) pri 4800 min-1 a maximálny krútiaci moment 210 Nm už v polovičke otáčok (2400 min-1). Neskôr prišla i atmosférická naftová verzia s totožným objemom, ale menším výkonom 63 kW (85 k). 

Nemcom nebola ekológia ľahostajná ani v 80. rokoch. Pre takto zmýšľajúcich zákazníkov pripravili model 525e. Motor radu M20 s objemom 2693 cm3 a priškrteným výkonom na 90 kW (122 k), neskôr 92 kW (125 k) a pred koncom výroby 95 kW (129 k), ktorý dokázal splniť ekologickú normu Euro1. Americký model niesol označenie 528e. Znak „e“ pochádzal z gréckej abecedy a znamenal hospodárnosť.

Už keď som zabŕdol do Ameriky, tamojšie verzie boli trochu odlišné, ako je zvykom aj teraz. Najvýraznejší znak boli päťmíľové nárazníky, pri ktorých celková dĺžka značne narástla. Američania mali opäť bohatšiu štandardnú výbavu a trochu sa odlišovala aj paleta motorov. Všetky americké verzie mali vstrekovanie, katalyzátor a lambda sondu.

V roku 1984 prišla veľmi decentná modernizácia. Chróm musel ustúpiť plastom a zmenili sa niektoré detaily. Keby som postavil vedľa seba model pred modernizáciou a po modernizácii, aj tak by ste možno mali problém nájsť zmeny. Plasťák, rovnako ako pri E30, sa mi vždy viac páčil ako chromák. Sto ľudí, 100 chutí...:) Faceliftom sa zmenila aj motorová paleta. Základný karburátor vystriedalo vstrekovanie. Model 518i mal 77 kW (105 k). Rok nato zvýšili výkon aj pre dvojliter, na rovných 95 kW (129 k). Ale pre Rakúsko a Švajčiarsko ostala v predaji 88 kW verzia.

Pomaly sa dostávame k roku 1985. Vtedy uzrelo prvýkrát svetlo sveta čistokrvné BMW M5. Motor S38 (M88/3) s objemom 3,5 litra a 4 ventilmi na valec, reťazovým  rozvodom DOHC poskytoval 210 kW (286 k). Američania sa museli uspokojiť s maximálne 191 kW (260 k). Motor vychádzal z M30ky. O prenos sily sa staral päťstupňový manuál. Podvozok prešiel úpravami. Bol nižší a tvrdší. Týmto úpravám sekundovali aj kotúčové brzdy na oboch nápravách. 

Takmer som zabudol spomenúť M535/535i. Pod kapotou bola M30 s 3430 cm3 s výkonom od 136 kW po 160 kW. Prišla trošku skôr ako kultová M5. Oproti M5 bol tento model bežnou „sériovkou“, ktorý sa vyrábal s bežnými pätkami. Karoséria bola doplnená o paket M-Technic a bola znížená o 20 mm. Karosériu doplnili špeciálne disky výlučné pre tento model.  

Výbava v baworákoch je kapitola sama o sebe. Vyskladať ste si mohli takmer všetko, ale za všetko ste museli pekne priplatiť. Ak ste mali dosť peňazí, objednať ste si mohli elektrické okná, centrál, klimatizácia, elektrický šibér, tempomat, zliatinové disky, či palubný počítač. V najsilnejších verziách ste si mohli priplatiť za elektrické kožené sedadlá s výhrevom.

Aj táto generácia päťkového radu bola obľúbeným objektom úprav. Zastavme sa najprv v Buchloe u firmy Alpina. Tá na báze E28 predstavila dva modely: B7 a B9. Prvá prišla Alpina B9, ktorá bola poháňaná nepreplňovaným agregátom s objemom 3,5 litra s výkonom 180 kW (245 k) a 320 Nm. Newtonmetre boli prenášané na zadnú nápravu pomocou päťstupňovej prevodovky Getrag, na želanie bol k dispozícii aj automat. Z 0 na 100 km/h zrýchľovala B9 podľa továrenských údajov z 0 na 100 km/h za 6,7 s a dosahovala 240 km/h. V roku 1985 vznikla B7. Do nej  sa nasťahoval motor 3,5 l s 261 k (192 kW), respektíve 254 k (187 kW) s katalyzátorom. B7 bola živšia a o 10 km/h rýchlejšia.  B9 vyrábali do 1985, neskôr zmenili meno na B10 a vyrábala sa až do roku 1987. Alpina produkovala oba modely až do ukončenia výroby. 

Mnohí by ste ma teraz skritizovali. Vyššie som spomínal, že E28 vyrábali len ako sedan. Áno, fabricky bol vždy len sedan. Úpravcovia však stavali aj kombíky. Za zmienku stojí BMW E28 Schulz, ktorý vyzerá skvelo. Je ohromná škoda, že sa nevyrábal vo veľkom množstve. BMW tak v tomto smere výrazne strácalo za konkurenciou v Štuttgarde.