Obyčajné tlačidlá sú v moderných automobiloch stále väčšou vzácnosťou. Majorita výrobcov prechádza na dotykové displeje, dizajnéri systematicky naťahujú ich uhlopriečky, zvyšujú ich počet a vytrvalo ignorujú sťažnosti vodičov, ktorí tvrdia, že tento koncept odpútava pozornosť od šoférovania jednak komplikovaným menu a zároveň náročnejším triafaním sa do virtuálnych tlačidiel.
Paradoxne túto časť automobilu nerieši ani európska legislatíva, ktorá inak s chuťou nariaďuje nové a nové bezpečnejšie systémy, a to isté sa dá povedať aj o zákonoch na národnej úrovni. Vytiahnite pred policajnou hliadkou mobil a máte problém. Skúste kľudne minúty hľadať čosi v zapadnutom menu automobilového infotainmentu s násobne väčšou obrazovkou a bude to v poriadku.
Nie je pritom žiadnym tajomstvom, že práve takzvané chytré telefóny či tablety sú pre automobilových konštruktérov najväčšou inšpiráciou. Návrhári volajú po čistote tvarov s minimálnym počtom ovládacích panelov či skupín a finančné oddelenia ich v tom len podporujú, pretože namiesto vývoja, výroby a skladovania možno až tisícov fyzických tlačidiel ich môžete všetky integrovať do jedného celku a časom systém len aktualizovať.
Že to nie je najrozumnejšie riešenie, aktuálne dokazuje aj švédsky magazín Vi Bilägare, v ktorom sa rozhodli porovnať staré Volvo V70 z roku 2005 s jedenástkou moderných áut s dotykovými displejmi. Ich test nebol v zásade príliš komplikovaný.
Vodiči boli požiadaní, aby urobili niekoľko jednoduchých úkonov. Aktivovali vyhrievanie sedadla, zvýšili teplotu o dva stupne, zapli rozmrazovanie, rádio, nastavili konkrétnu rozhlasovú stanicu, resetovali palubný počítač a tiež znížili osvetlenie prístrojového panela na najnižšiu úroveň a nakoniec vypli stredový displej. Žiadna veda a zároveň tie najbežnejšie úkony.
Pokiaľ ide o moderných účastníkov testu, nemá význam vymenovať ich všetkých. Pomôže vám prehľadná tabuľka i infografika. A zorientovanie vo výsledkoch je tiež prosté.
Časopis Vi Bilägare zhromaždil všetky vozidlá na jednom mieste, kvôli bezpečnosti skúšky na pristávacej dráhe letiska. Jedným z dôležitých aspektov tohto testu bol fakt, že vodiči mali možnosť vopred sa zoznámiť s každým jedným autom a jeho ovládacím konceptom.
Až následne bolo ich misiou sadnúť za volant, rozbehnúť sa na 110 kilometrov za hodinu a na základe príkazov plniť vyššie spomenuté jednoduché úlohy. Rozhodujúci bol potom čas, ako rýchlo dokázali nastaviť klimatizácie či zmeniť stanicu rádia.
Asi vás neprekvapí, keď povieme, že najjednoduchším autom na pochopenie bolo s veľkou rezervou sedemnásťročné Volvo V70. Vodiči boli schopní vykonať všetky (!) vyššie spomenuté zmeny v priemere za 10 sekúnd.
Švédi kvôli prehľadnosti dodávajú, že za uvedený čas (keď sa obsluha venovala okrem šoférovania aj nastavovaniu auta) Volvo prešlo 306 metrov. Tipnete si, ako dopadol najhorší model? Nebudeme vás trápiť, vodiči v čínskom elektromobile MG Marvel R potrebovali na dokončenie všetkých úloh v priemere 44,6 sekundy, počas ktorých vozidlo prešlo 1372 metrov, teda viac ako štvornásobok vzdialenosti v porovnaní so starým švédskym kombíkom.
Ako konštatujú redaktori, BMW iX, Hyundai Ioniq 5 či Seat Leon fungujú o niečo lepšie, stále však dopadli horšie ako napríklad Tesla Model 3, u ktorej musíte na obrazovke nastavovať ešte aj stierače. SUV iX má pritom aj fyzické tlačidlá, zjavne to ale nie je záruka jednoduchšieho používania. Časopis aj preto skonštatoval, že toto BMW síce má k dispozícii hromadu rôznych funkcií, zároveň ale dostalo jedno z najkomplikovanejších rozhraní široko ďaleko.
Redaktorom sa tiež nepáčilo, že Leon a Volkswagen ID. 3 nemajú (pravdepodobne kvôli úsporám) podsvietené dotykové ovládače klimatizácie, takže v noci sú v podstate neviditeľné.
Výrobcovia áut často a radi pri podobnej kritike zdôrazňujú, že mnohé funkcie môže vodič ovládať hlasom, akosi však ignorujú, že to nemusí vyhovovať každému a zároveň je nutné dodať, tieto systémy zďaleka nie sú také spoľahlivé, ako ich automobilky prezentujú a samozrejme s nimi nemôžete ovládať úplne všetko.
Záver? Výsledky hovoria samé za seba. „Obrazovky v autách sa stále zväčšujú a dizajnérske tímy väčšiny firiem sa fyzických tlačidiel zbavujú veľmi radi, aj keď sú z hľadiska bezpečnosti oveľa lepšie,“ konštatuje neprekvapivo Vi Bilägare.
