V súvislosti s predstavením nového Land Cruisera sa objavila nenápadná informácia o tom, že Toyota chce po zákazníkoch podpísať neobvyklý dodatok ku zmluve. Podľa tejto dohody vozidlo nesmie byť obratom predané tretej strane. Aj keď trvanie dohovoru údajne nemá časový rámec, hovorí sa o dvanástich mesiacoch. Aký to má zmysel? Odpoveďou je, aby vraj na autách, o ktoré je obrovský záujem, neryžovali priekupníci. Inak povedané, aby sa nedostali do nepovolaných rúk.
Či je to správne alebo naopak proti zásadám voľného trhu, zvážte sami. Ak však ide o „Toyoty v nepovolaných rukách“, Japonci majú už desiatky rokov iný, oveľa vážnejší problém. Predovšetkým nezničiteľné Hiluxy, ale tiež odolné Land Cruisery a mnohé ďalšie modely sa navzdory embargám a iným zákazom so železnou pravidelnosťou dostávajú rôznymi kanálmi k extrémistickým hnutiam v Afrike, na Blízkom východe či v Afganistane.
Svojím spôsobom ide už o tradíciu. Spomínate si na ozbrojený konflikt medzi Čadom a Líbyou? Hádame, že nespomínate, ale to nie je dôležité. Prebehol v druhej polovici osemdesiatych rokov a zaujímavé na ňom je, že dodnes nesie prezývku „Toyota War“.
Nechcenú reklamu Japoncom zariadila čadská armáda, ktorá využila Hiluxy a Land Cruisery na zvýšenie mobility svojich jednotiek, čím tieto autá prispeli k drvivej porážke Kaddáfího vojska. Túto strategickú výhodu si samozrejme nešlo nevšimnúť. A nie náhodou sa hovorí, že Hilux je v súčasnosti vlajkovou loďou Islamského štátu.
Situácia zašla pred pár rokmi dokonca tak ďaleko, že americká administratíva zahájila vyšetrovanie Toyoty, pretože sa jej autá objavovali prakticky na všetkých záberoch islamských radikálov. Japonci vyšli vyšetrovateľom vo všetkom v ústrety, zároveň ale svoj podiel viny odmietli. Uviedli, že rizikových predajcov dôsledne preverujú a v prípade podozrenia z obchodovania s extrémistami im vozidlá nepredajú. Rovnako sa výrobca riadi „zásadou nedodávať autá potenciálnym kupcom, ktorí by ich mohli upravovať pre polovojenské alebo teroristické aktivity“.
Odborníci na terorizmus priznávajú, že riešením nie je ani prehliadka ukoristených SUV a pick-upov. Autá majú často odstránené VIN i ďalšie identifikátory, aj keď nedávne vyšetrovanie predsa len vnieslo trochu svetla do toho, kde Islamský štát časť týchto strojov berie. Pochopiteľne existuje viac zdrojov, ale nezriedka pochádzajú z krádeží na objednávku.
Vo veľkom miznú napríklad v Austrálii (v rokoch 2014 až 2015 viac ako 800 kusov), odkiaľ ich pašeráci prevážajú na kontajneroch do Turecka a následne putujú do Sýrie, priamo do rúk militantných skupín. Predajcovia u protinožcov dokonca začali upozorňovať potenciálnych zákazníkov, že v prípade nákupu bieleho Hiluxu je pravdepodobnosť krádeže veľmi vysoká.
Vylúčiť sa samozrejme nedá ani základná premisa, teda že teroristi jednoducho nakupujú Toyoty oficiálnou cestou. Naznačujú to i niektoré médiá, ktoré poukazujú na ohromný nárast predaja modelov Hilux i Land Cruiser v Iraku. Kým v roku 2011 sa ich na miestnom trhu predalo šesť tisíc, o dva roky neskôr to bolo už 18 tisíc kusov.
Geniálne jednoduchý nápad
Asi len korunovaný hlupák si môže myslieť, že by Toyota mohla mať na tejto pochybnej sláve akýkoľvek záujem, alebo že by na ňom chcela profitovať. Tento svet sa bude každý príčetný človek snažiť držať od tela čo najďalej. Ak ste si ale mysleli, že jediným možným riešením Japoncov je jasne sa dištancovať od zneužívania svojich áut, tak ste na omyle.
Toyota využila geniálne jednoduchú technológiu nazvanú Data Dot a je dosť možné, že ste už o nej niekedy počuli. Ide o miniatúrne bodky, presnejšie povedané polymérové kotúčiky s priemerom od 0,5 do 1,0 milimetra a voľným okom vyzerajú trochu ako chyby v laku. Ich podstatou je informácia, ktorú nesú a rovnako aj ich počet. Najčastejšie je na nich natlačený jednoznačný identifikátor, obvykle VIN číslo (viditeľné len pod mikroskopom) a predpokladáme, že sa rovnakou cestou vydala aj Toyota.
Koľko presne ich pri lakovaní Land Cruisera používa a na akých miestach, v tejto chvíli netušíme. A obávame sa, že tieto informácie nebudú z pochopiteľných dôvodov bežne dostupné. Ale zahraničné firmy, ktoré sa zaoberajú zabezpečením áut, ich dokážu v priebehu pár minút aplikovať kľudne 10 tisíc. Používajú pritom lepivý nástrek a nezabúdajú pri tom na všetky možné zákutia konštrukcie.
V prípade Toyoty hádame, že by dotyčné drobné bodky mohli byť umiestnené pod vrstvou transparentného laku. A áno, ak o nich viete, dajú sa vybrúsiť, prelakovať alebo oboje. Ak sú ale skutočne rozmiestnené po celom aute, sú ich tisícky a logicky nanesené na horšie dostupných miestach, ako je napríklad rám, vnútorné strany panelov či v motorovom priestore, s týmto si zlodeji náhradných dielov, pašeráci alebo spomínaní obchodníci s polovojenskými skupinami tak ľahko neporadia.
Samozrejme môžu vyššie uvedené existencie prítomnosť bodiek ignorovať. Navyše je zrejmé, že malé kúsky popísaného plastu samotnej krádeži nezabránia. Ich prítomnosť na aute ale dokáže do istej miery zvýšiť šancu na to, že sa páchateľov či obchodníkov obchádzajúcich embargo podarí vypátrať.
zdroj: Data Dot
