Napriek tomu, že ju nevidíme, aerodynamika ovplyvňuje mnoho faktorov, ako spotreba paliva auta, jeho komfort a aj bezpečnosť. U pretekárskych vozidiel však zohráva aerodynamika oveľa väčšiu úlohu. Inžinieri sa snažia dosiahnuť nielen čo najmenší odpor vzduchu pri jazde, ale aj čo najväčší prítlak. Všetko to však začína v aerodynamickom tuneli, ktorý niektorí označujú aj ako „chrám vetra“. 

Doslova hurikán

Vozidlá sú pri teste umiestnené v strede uzavretého okruhu, ktorým obrovský ventilátor preháňa vzduch. Ten môže dosahovať rýchlosť až 300 km/h. Senzory pritom merajú tlak na jednotlivých povrchoch.

„Vzduch prúdi v uzavretom okruhu hnaný ventilátorom s priemerom 5 metrov, vybaveným 20 lopatkami. Keď beží na plný výkon, nikto nemôže byť vo vnútri, pretože by ho prúd vzduchu doslova odfúkol,“ vysvetľuje Stefan Auri, inžinier z aerodynamického tunela.

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 3 obrázkov

Príííííítlak

Inžinieri musia interpretovať stovky číselných hodnôt a pre zlepšenie aerodynamiky porovnávať aj najmenšie premenné. Rozhodovať môže aj milimeter veľkosti určitého komponentu karosérie alebo podvozka. Cieľom nie je zníženie spotreby paliva, ale zvýšenie rýchlosti auta. Tím Cupra Racing sa usiluje o zníženie odporu vzduchu a zvýšenie aerodynamického prítlaku pri prejazde zákrutou. 

Prvým krokom je „boj s vetrom“ v tuneli. Tam merajú diely v mierke 1:1 s reálnym aerodynamickým odporom a dokážu simulovať skutočný kontakt s cestou. To im umožňuje zistiť, ako sa bude auto správať na trati. 

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 3 obrázkov

235 km/h na mieste

„Najdôležitejšie je, že môžeme simulovať cestu. Kolesá vozidla sa otáčajú vďaka bežiacemu pásu poháňanému elektromotormi, ktorý sa pohybuje pod vozidlom,“ hovorí Stefan Auri. Pás dokáže simulovať jazdu vozidla až do rýchlosti 235 km/h, vďaka čomu vedia napodobniť testovanie v reálnych podmienkach. 

Okrem tunelu zohrávajú dôležitú úlohu aj počítačové simulácie. Kým je nový model v úvodnej fáze vývoja a nie je k dispozícii ešte fyzický prototyp pre merania v aerodynamickom tuneli, robia sa práve simulácie. Tie počíta takzvaný superpočítač, MareNostrum 4, ktorý je najvýkonnejší v Španielsku a siedmy najvýkonnejší v Európe. Pre porovnanie, výpočtový výkon superpočítača predstavuje výkon, akoby spoločne pracovalo 40 000 laptopov. 

Po nespočetných hodinách testov, meraní a simulácií sa výsledky porovnávajú s vozidlom predchádzajúcej generácie. Podľa slov šéfa technického vývoju Cupry Racing, Xaviho Serru, sa im podarilo oproti predchodcovi znížiť odpor vzduchu a aj zväčšiť prítlak. Namerané dáta sa následne vraj využijú aj na zlepšenie nových modelov CUPRA.