Zásadná zmena označenia a signálov priecestí

Ide o zmenu dopravného značenia na označovanie železničného priecestia a aj o zmenu samotných signálov priecestného zabezpečovacieho zariadenia v prevedení aj vo význame signálov. Dochádza k zmene dopravného značenia, ktoré označuje železničné priecestie. Mení sa plechová značka obdĺžnikového tvaru, na ktorej je namaľovaný symbol priecestia, za značku,  ktorá je už samotným tvarom odlišná od akejkoľvek inej dopravnej značky a to aj pri pohľade z opačnej strany. Červeno biela farebnosť zostáva zachovaná a pribúda blesk pre označenie priecestia s elektrickou trakciou.
Túto zmenu  vítam presne tak, ako som privítal značku stop v osem uholníkovom prevedení, ktorá je jednoznačne rozpoznateľná od všetkých ostatných dopravných značiek aj z druhej strany alebo len v obrysoch pri zlých svetelných podmienkach. Táto zmena jednoznačne zvýši bezpečnosť na priecestiach, nakoľko zníži prehliadanie železničného priecestia v prípadoch keď vodiči nerozoznali symboly nakreslené na obdĺžnikovej značke.

Terajšie označenie železničného priecestia

Nové označenie železničného priecestia


Zmena signalizácie na železničnom priecestí

Dochádza k zmene nielen v tvare, farbe, ale aj významoch signálov. Pre lepšie pochopenie rozsahu zmeny a jej dopadov na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, je potrebné do detailu pochopiť jednotlivé stavy priecestného zabezpečovacieho zariadenia v starej a novej verzii.
 

Terajšia signalizácia

Terajšia signalizácia prícestného zabezpečovacieho zariadenia má tri stavy. Ide vlak, nejde vlak a nejednoznačný stav.

Terajšia signalizácia prícestného zabezpečovacieho zariadenia má tri stavy. Ide vlak, nejde vlak a nejednoznačný stav. Ide vlak - červené blikanie, nejde vlak - biele prerušované a nejednoznačný stav - nič nesvieti.

Svieti červené striedavo prerušované svetlo

Pre vodičov, cyklistov ale aj chodcov to znamená, že majú zakázané vchádzať na železničné priecestie.  Fyzický to znamená,  že vlak ide, pôjde alebo išiel a za ním alebo v opačnom smere pôjde ďalší.
 

Svieti prerušované biele svetlo

Pre vodičov to znamená, že môžu prechádzať priecestím rýchlosťou až 50 km/hod. čo má priaznivý vplyv na plynulosť cestnej premávky.
 
Bezpečnosť cestnej premávky je zabezpečená tým, že prerušované biele svetlo svieti len keď sú splnené všetky nasledujúce podmienky:
1) Radiaca elektronika nezaznamenala vlak na kontrolovanom úseku, na žiadnej koľaji priecestia, bez ohľadu na to, či koľaj je prevádzke alebo vo výluke.
2) Žiaden vlak nemá cestu po kontrolovanom úseku cez dané železničné priecestie.
3) Svetelná signalizácia je pod napätím a má spojenie na riadiacu elektroniku, čo znamená, že nedošlo k prerušeniu kábla medzi zabezpečovacím zariadením a signalizáciou na priecestí. 
 
Sumárne to znamená, že pokiaľ svieti biele prerušované svetlo, tak vodič vie, že signalizácia je funkčná a že žiaden vlak nejde a ani žiaden vlak nemá ísť. Zatiaľ na Slovensku ani raz nedošlo k zlyhaniu bieleho prerušovaného svetla, kedy by svietilo a vlak išiel.

Nesvieti ani jedno zo svetiel

Pre vodičov to znamená, že sú povinní si počínať mimoriadne opatrne a železničné priecestie môžu prechádzať najviac rýchlosťou 30 km/hod. Fyzicky to znamená, že priecestné zabezpečovacie zariadenie je pokazené a môže ísť vlak v maximálnej rýchlosti, ktorá je na danej trati povolená. Respektíve to znamená, že signalizácia je funkčná, ale vlak nebol zdetekovaný na žiadnej koľají, okrem koľají vo výluke.
 
Tento stav je veľmi rizikový, lebo vodiči nedostávajú informáciu na rozoznanie nefunkčnej signalizácie od funkčnej signalizácie.  Preto na najzaťaženejších priecestiach je nainštalované aj biele prerušované svetlo, ktoré okrem iného informuje, že signalizácia funguje a umožňuje vodičom sa riadiť dvomi jednoznačnými stavmi a to červeným svetlom a bielym svetlom.
 
Keď ide o dlhodobú poruchu a  o poruche sa železnice dozvedia, vtedy znížia rýchlosť vlakov na 10 km/hod. a vlaky pred priecestím húkajú. Lenže prax a vysoký počet mŕtvych ukazuje, že železnice sa o poruche nie vždy včas dozvedia a nevykonajú opatrenia alebo ich nestihnú vykonať včas. Vyskytuje sa aj úmyselné alebo z hrubej nedbalosti, poškodenie kábla vedúceho k signalizácii železničného priecestia. Ak sa to stane tesne pred príchodom vlaku, hoci zabezpečovacie zariadenie signalizuje stratu spojenia, aj tak nie je čas oznámiť vodičom, že svetelná signalizácie prestala fungovať.

Historická fotka zabezpečovacieho zariadenia

V dávnej minulosti existoval ešte jeden štvrtý stav

Týmto stavom bol padnutý plechový štít pred signalizáciou, ktorý oznamoval nefunkčnosť signalizácie. Fyzicky to bolo zabezpečené elektromagnetom, ktorý držal štít vo vodorovnej polohe a keď signalizácia stratila spojenie s riadiacou elektronikou dodávajúcou energiu elektromagnetu, tak štít na pántoch spadol dole a vodiči vedeli, že signalizácia má poruchu. Tento systém sa veľmi nerozšíril, lebo pri nábehu signalizácie si vyžiadal výjazd pracovníka do terénu. Následne bol nahradený práve bielym prerušovaným svetlom.

Nová signalizácia

Nová signalizácia má tri stavy. Ešte 5 sekúnd nepôjde vlak, ide vlak a nejednoznačný stav.

Nová signalizácia má tri stavy. Ešte 5 sekúnd nepôjde vlak, ide vlak a nejednoznačný stav.


Dve striedavo prerušované červené svetlá budú nahradené jedným svietiacim červeným svetlom bez blikania. Tento stav pre vodičov a ostatných účastníkov cestnej premávky znamená, že majú zakázané vchádzať na železničné priecestie. Fyzický to znamená,  že vlak ide, pôjde alebo išiel a za ním alebo v opačnom smere pôjde ďalší.
 
Ide o zhodu s terajším stavom, keď  je dávaná výstraha dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami. Rozdiel je v tom, že jedno svietiace červené svetlo, sa ľahšie prehliadne. Na druhej strane je tvrdenie, že sa výstražník nahrádza semaforom, na ktorí sú vodiči zvyknutí v križovatkách.

Svieti žlté svetlo

Tento stav informuje vodičov a ostatných účastníkov cestnej premávky, že za 5 sekúnd bude rozsvietené  červené svetlo a vozidlá, ktoré nedokážu pred priecestím zastaviť, môžu ešte prejsť.  Tento signál je voči predchádzajúcemu stavu nový a je v zmysle zvyklostí na semaforoch v cestnej premávke.
 

Nesvieti ani jedno zo svetiel

Ide o veľmi rizikový stav, kedy vodičovi nie je poskytovaná informácia, či je signalizácia funkčná alebo má poruchu, čo znamená, že vlak nemusí ísť, ale ísť môže a to aj o maximálnej rýchlosti povolenej na danej trati. V zmysle textu zákona môže vodič prechádzať železničným priecestím rýchlosťou maximálne 30 km/hod., ale je povinný počínať si mimoriadne opatrne, najmä sa presvedčiť, či môže bezpečne prejsť cez železničné priecestie.
 
Biele prerušované svetlo už nebude. Táto zmena má negatívny dopad na plynulosť aj bezpečnosť cestnej premávky. Plynulosť v tom, že keď vlak nejde, vozidlá môžu ísť len rýchlosťou  30 km/hod.  Bezpečnosť v tom, že vodičovi sa neposkytuje informácia o tom, že je signalizačné zariadenie funkčné. Len paušálne sa prikazuje vodičom počínať si mimoriadne opatrne.
 
V praxi je známe, že ak vodič dostane informáciu, že štandardná situácia sa zmenila na mimoriadnu, tak dokáže viac násobne zvýšiť svoju pozornosť. Ak budeme vyžadovať zvýšenú pozornosť zakaždým alebo trvale, aj keď to nebude potrebné, tak túto dobrú a potrebnú vlastnosť utlmíme.

Čo sa deje na Slovensku?

Na Slovensku je snaha zakázať používanie výstražníkov, či už s alebo bez bieleho svetla, hoci sú v súlade s Viedenským dohovorom a používajú sa vo veľa štátoch EÚ aj mimo nej. Zámer je nahradiť ich semaforom, na aký sú vodiči zvyknutí z križovatiek, ale bez zeleného svetla, čo znamená vodičovi neposkytnúť informáciu potrebnú pre rozoznanie funkčnej a nefunkčnej signalizácie.
 
Ak chceme spraviť zmenu, tak sa netreba opičiť po niekoľkých krajinách, v ktoré samé o sebe majú vysoký počet nehôd na železničných priecestiach, ale hľadať také riešenie, ktoré počet dopravných nehôd na železničných priecestiach podstatne zníži.

Ako situáciu vyriešiť?

Do úvahy treba zobrať stav zabezpečovacích zariadení na železnici a spôsob konania vodiča a ostatných účastníkov cestnej premávky, zobrať rozbory dopravných nehôd. Po dôkladnej analýze navrhujem nasledovné riešenie, ktoré nie je v rozpore s Viedenským dohovorom. Semafor s tromi svetlami, tak ako sú naň vodiči zvyknutí. 

Význam jednotlivých signálov je nasledovný:

 
Červený signál – tak ako teraz  červené striedavo prerušované svetlá.
Zelený signál  –  tak ako teraz prerušované biele svetlo.
Žltý prerušovaný signál – tak ako teraz, keď nejde vlak, ale nesvieti biele prerušované svetlo.
Nesvieti ani jeden signál – porucha.  Tak ako sa to deje v križovatkách keď vypadne elektrina.
Použitie žltého prerušovaného signálu dáva vodičom informáciu, že signalizácia funguje a je v súlade s významom žltého prerušovaného svetla v cestnej doprave.  Keď nesvieti žiaden signál, vtedy dostáva vodič informáciu o poruche zariadenia, čo je znova obvyklé ako pri ostatných semaforoch v cestnej premávke keď vypadne elektrická energia.
 
Keď vodiči nedostanú informáciu o tom, či je signalizácia funkčná alebo nefunkčná, tak vzniká problém na viacerých železničných prejazdoch kde  sú zlé a veľmi zlé, rozhľadové  podmienky a v prípade dlhších vozidiel, ako sú autobusy a kamióny, hoci nejde o nadrozmernú dopravu, tak nestihnú cez železničné priecestie prejsť, hoci sa z vozidla pred priecestím presvedčia, že vlak nejde  ani z jedného smeru. 
 
Robil som výpočty, za akých podmienok vozidlo stihne cez železničné priecestie prejsť v závislosti od rozhľadových podmienok a viditeľnosti na jednu a druhu stranu, maximálnej rýchlosti vlaku a dĺžky vozidla. Výsledok je ten, že viaceré priecestia nemôžu byť bez funkčnej signalizácie, ktorá deteguje vlak na podstatne väčšiu vzdialenosť, než na akú má vodič rozhľad.
 
Počínať si mimoriadne opatrne, by v takomto prípade znamenalo zakaždým volať na železnice, či vozidlo môže vojsť na priecestie a koľko sekúnd má na prejazd, čo je v praxi použiteľné len pri nadrozmernej doprave, ktorá sa nevyskytuje až tak často.
Ďalší problém je v tom, že vodičov učíme, že keď nič svietiť nevidia, tak to znamená, že môžu ísť. Tento postup je veľmi nesprávny, lebo signalizácia môže signalizovať, len vodič vplyvom  aktuálnych svetelných podmienok, daný signál nevidí. Ak vodičov budeme učiť, že musia hľadať jeden z možných signálov a keď ho nevidia treba sa znovu a znovu pozrieť a keď ho nevidia ani tak, potom treba postupovať ako pri poruche, až vtedy  znížime počet nehôd na železničných priecestiach z dôvodu prehliadnutia  signalizácie.

Záver

Môžeme rozmýšľať po starom, teda nerozmýšľať, prebrať ešte horšie riešenie, než máme funkčné, alebo rozmýšľať a vyhodnotiť  výhody a nevýhody rôznych riešení a rozhodnúť sa pre to, ktoré reálne zvýši bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky na železničných priecestiach.