Na druhej strane Atlantiku to možno tak nevnímame, ale pravdou je, že Pikes Peak má vďaka svojej histórii, slávnym menám, neuveriteľným výkonom a príbehom prestíž veľmi podobnú 24 hodín Le Mans či monackej Grand Prix.
Dnes už kompletne „asfaltová špageta“ má dĺžku 19,98 kilometra, prevýšenie 1440 metrov, pretekári musia prekonať 156 zákrut a cieľ leží v nadmorskej výške 4302 metrov. Aktuálny rekord drží s elektrickým Volkswagenom ID R Pikes Peak pilot Romain Dumas, ktorý trať zvládol za 7:57,148 minúty.
Tohtoročná akcia Pikes Peak International Hill Climb 2023 prebehla od 19. do 25. júna a pre nás bola zaujímavá okrem iného aj tým, že sa na štart postavil v úvode spomínaný Matúš Húska.
Svoje pôvodne 500-koňové Audi od posledného (neúspešného) štartu rozšíril, aby mohol použiť širšie pneumatiky a upravil palivový systém tak, aby namiesto benzínu TTS jazdilo na etanol. Kupé vyrobené v roku 2010 prihlásil do divízie Pikes Peak Open, ktorá má značne benevolentné pravidlá a umožňuje tímom robiť rozsiahle úpravy na motoroch, prevodovkách i podvozkoch. Musia mať však vzhľad identický s pôvodným modelom.
Pikes Peak môžete poriadne trénovať len so simulátorom
„Tento rok sa v našej divízii prihlásilo pätnásť štartujúcich s monštrami s výkonom viac ako tisíc koní,“ hovorí Matúš a dodáva, „moje Audi má niečo málo cez päťsto koní, ale veril som si. Vedel som, že nejdem vyhrať preteky a podľa toho som si stanovil ciele. Základom bolo doraziť do cieľa a pokoriť pritom základnú magickú hranicu jedenásť minút.“
Mnohí dnes tvrdia, že zmenou šotoliny za asfalt sa trať stala menej náročná a „už to nie je ono“, Matúš Húska má na to ale iný názor. „Jednou z najťažších vecí na Pikes Peaku je, že sa nedá natrénovať celý kopec na jeden záťah. Jednotlivé tréningy sú rozdelené na tri úseky. Trať je verejnou komunikáciou a je uzatvorená iba počas pretekov. V týždni pred pretekmi sa jazdí vždy skoro ráno, aby už o ôsmej mohla byť cesta otvorené pre verejnosť. Prakticky ju za celý týždeň v kuse odjazdíte len jediný raz – v nedeľu na pretekoch,“ vysvetľuje Matúš.
Tým však nároky na účastníkov nekončia. „Všetkých 156 zákrut sa nedá naučiť a každá je preto rovnako nebezpečná,“ popisuje dojmy z Pikes Peaku. „Čím vyššie stúpate, tým stúpa aj adrenalín. Žiadna chyba sa neodpúšťa. V hornej časti bežne dosahujete rýchlosť okolo 200 km/h a jediná chyba znamená pád do strmej priepasti. Človek však na to nesmie ani pomyslieť, pretože by sa nemohol postaviť na štart. Extrémny tlak spojený s vysokým rizikom znamenajú, že tých približne desať minút je azda najintenzívnejších desať minút života. Možno aj preto Pikes Peak tak veľmi láka pretekárov i divákov. A chcem zároveň poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli tento zážitok uskutočniť.“
A ako Matúš dopadol? V absolútnom poradí mu patrí 29. miesto a v divízii Pikes Peak Open vybojoval siedme miesto! Pozrite sa, ako mu to išlo...
