Lancia Delta - 369 bodov

Prvá generácia staršej Delty niesla interné označenie 831. Na dnešné pomery išlo o nie veľké auto. Rozmermi 3,89 x 1,62 a 1,38 m a rázvorom 2,475  m by sa dnes na ceste takmer stratila. O dizajn sa postaral Ital Desing. 


Spočiatku si zákazník mohol vybrať dva motory. Prvý mal 1301 cm3 a 55 kW (75 k). Druhý bol označený ako 1500 a dosahoval 62 kW (84 k). Všetky kolesá boli zavesené nezávisle a mali priemer 13 palcov. Vážila iba o čosi viac ako 950 kg. Do kufra sa zmestilo 260 litrov, po sklopení sa zväčšil na 1000 l. 


Čo ste si v Lancii nepriplatili, to ste nemali. Keď ste mali hrubú peňaženku, mohli ste si dopriať elektrické okná, strešné okno, alebo klímu. O rok neskôr ste si mohli dopriať aj automatickú prevodovku pre väčší a silnejší motor. Prvý menší facelift prebehol v roku 1982. Zaujímavosťou je aj to, že všetky verzie boli ešte o nejaký polmetrák ľahšie.

Modernizácia priniesla ešte jednu veľkú vec. Prišiel nový motor s objemom 1,6 litra, ktorý mal výkon 77 kW (105 k). Označenie niesla GT. Tá verzia dostala prvýkrát namiesto bubnov kotúče na zadnú nápravu. To sa však dlho na výslní neohrialo. Po krátkej chvíli sa k slovu dostali 2 magické písmena. Určite už tušíte, že ide o HF. Motor mal objem 1,6 litra a bol fúkaný turbom. Výkon narástol na 96 kW (130 k). Auto vďaka malej hmotnosti bolo mimoriadne živé. Akcelerovalo na 100 km/h za menej ako 9 sekúnd, ale hranicu 200 km/h oficiálne neprekročilo.

Verzie HF turbo i.e. prišla v r. 1986. So vstrekovaním a iným turbom výkon narástol na 103 kW (140 k). Zrýchlenie sa tiež zlepšilo a maximálka konečne prekročila magických 200 km/h. Ručička sa dokázala zastaviť na 203 km/h.

V r. 1986 tiež predstavili Deltu HF 4WD a trošku neskôr aj legendárnu a vyhľadávanú HF Integrale. Pod kapotou oboch ste mohli nájsť 2,0-litrový motor s turbom a výkonom 121 kW (165 k), resp. 136 kW (185 k). Poháňané mali obe nápravy. V r.1989 prišla verzia, ktorá už mala 147 kW (200 k) a hmotnosť 1250 kg. Zrýchlenie? Len 5,7 sekundy! 

V závere výroby, v r. 1991, prišla ešte jedna menšia modernizácia. Vyradili najslabšiu 1,3ku a slabšie výbavy. Menšími zmenami prešiel aj exteriér. 

Opel Kadett - 301 bodov 

Pomenovanie Kadett používali ešte počas druhej svetovej vojny.  V povojnovom období sa toto pomenovanie vytratilo. Spomenuli si na neho až počas 60-tych rokov, kedy prišiel na svet prvý novodobý Kadett A. Dnes si však letom svetom predstavíme jeho štvrtú generáciu, označovanú písmenom D. 
Túto generáciu predstavili v auguste ´79. Prví zákazníci sa mu mohli tešiť v septembri. Na Britské ostrovy dorazil v novembri, čo je pár mesiacov pred tým, ako začali predávať britskú verziu, známu ako Vauxhall Astra Mk1. Karosárskych verzií bolo dosť. Mohli ste mať 3 a 5 dverový hatchback, a kombi. Chvíľočku vyrábali aj tzv. sedan, ktorý mohol mať 2 alebo 4 dvere, ale siluetu zdielaľ s hatchbackom. Batožinový priestor bol však riadne oddelený. Zaujímavosťou je, že už viac neprodukovali verziu coupé. Nahradiť ho mala verzie SR s motorom 1,3 litra. 
Čo by ste mali ešte o tomto Kadette vedieť? Pre značku si zapísal prvenstvo. Bol to prvý model, ktorý mal koncepciu všetko vpredu. S týmto modelom prišli aj nove motorizácie. Základ tvoril motor s objemom 1,2 litra a rozvodom OHC. Výkon mal 53 koní. O deco väčšia verzia poskytoala výkon 60 a 75 koní. Vo Frankfurte ´81 predstavili model s objemom 1,6 litra a na úplnom výslní stala verzia GSE, ktorá mala motor s objemom 1,8 litra. V roku 1982 predstavili verziu s naftou pod kapotou. Bola to obyčajná, atmosférická, 1,6ka. Skoro som zabudol. V Taliansku bola ešte veľmi populárna verzia s objemom 1,0 litra, a výkonom 50 koní. Niektoré motorizácie ste si mohli spárovať aj s trojstupňovým automatom. Aby som nezabudol. Tieto modely sa vyrábali aj v terajšom Srbsku, pod označením IDA (Industrija Delova Automobila)  Kadett. 

Pomenovanie Kadett používal Opel ešte počas druhej svetovej vojny. V povojnovom období sa pomenovanie vytratilo. Spomenuli si naň počas 60-tych rokov, keď prišiel na svet prvý novodobý Kadett A. Dnes si stručne predstavíme štvrtú generáciu, označovanú písmenom D. 

Túto generáciu predstavili v auguste '79. Prví zákazníci sa mu mohli tešiť v septembri. Na Britské ostrovy dorazil v novembri, čo je pár mesiacov pred tým, ako začali predávať britskú verziu, známu ako Vauxhall Astra Mk1. Karosárskych verzií bolo dosť. Mohli ste mať 3- a 5-dverový hatchback a kombi. Chvíľočku vyrábali aj tzv. sedan, ktorý mohol mať 2 alebo 4 dvere, ale siluetu zdieľal s hatchbackom. Batožinový priestor bol však riadne oddelený. Zaujímavosťou je, že už viac neprodukovali verziu coupé. Nahradiť ho mala verzia SR s motorom 1,3 litra. 
 
Čo by ste mali ešte o tomto Kadette vedieť? Pre značku si zapísal prvenstvo. Bol to prvý typ, ktorý mal koncepciu všetko vpredu. S ním prišli aj nové motory. Základ tvoril motor s objemom 1,2 litra a rozvodom OHC. Výkon mal 39 kW (53 k). O deci väčší motor poskytoval max. výkon 44 a 55 kW (60 a 75 koní). Vo Frankfurte ´81 predstavili model s objemom 1,6 litra a na úplnom výslní stala verzia GSE, ktorá mala motor s objemom 1,8 litra. V roku 1982 predstavili verziu s naftou pod kapotou. Bola to obyčajná atmosférická 1,6ka. Skoro som zabudol. V Taliansku bola pre daňové zaťaženie podľa objemu motora populárna verzia s objemom 1,0 litra a výkonom 50 koní. Niektoré motorizácie ste si mohli spárovať aj s trojstupňovým automatom. Tieto modely sa vyrábali aj v terajšom Srbsku pod označením IDA (Industrija Delova Automobila) Kadett. 

Peugeot 505 - 199 bodov

Peugeot 505 predstavili v máji 1979. Slávnostnú premiéru mal až v septembri na autosalóne vo Frankfurte. Typ 505 znamenal pre Peugeot ukončenie výroby áut s motorom vpredu a pohonom zadnej nápravy. Tvarmi nadväzoval na predchádzajúcu 504ku. Tá sa vďaka robustnosti a jednoduchosti doteraz teší veľkému úspechu najmä v Afrike. 

Sedan bol dlhý 4,58 metra, široký 1,74 metra a vysoký 1,43 metra. Rázvor náprav činil 2,74 m. Vpredu bola náprava typu McPherson, vzadu vlečená s vinutými pružinami. Hmotnosť auta začínala na 1,2 tony, v prípade plne vybaveného 6-valca atakovala 1,5 tony. Do nádrže ste zmestili na tú dobu klasických 70 litrov. Ak ste chceli rodinnejší variant, mohli ste zvoliť medzi 2 verziami. Prvou bol klasický 5-miestny kombík s tradičným označením Break a mega veľkým kufrom, do ktorého sa zmestila polka paneláku. Od neho odvodená 8-miestna verzia Familiale sa navonok veľmi nelíšila. Zmena však prebehla v interiéri. Obsahovala tretiu lavicu v kufri, ktorá bola orientovaná proti smeru jazdy. Tieto verzie mali vzadu inú nápravu.

Pohonných jednotiek bolo na výber dosť. Stačilo si vybrať podľa toho, čo preferujete. Drvivá väčšina však spaľovala benzín. Spočiatku bol pod kapotou základný motor s objemom 2,0 litra a výkonom 71 kW, ktorý mal ešte karburátor. Neskôr prišlo vstrekovanie a výkon narástol na 81 kW. Dieselový motor mal objem 2,3 litra, bol bez turba a mal výkon 52 kW. O trošku neskôr prišla aj verzia s turbom, ktorá mala výkon 59 kW. Neskôr objem narástol na 2,5 litra a výkon sa posunul na 56 kW pri atmosférickej verzii a pri verzii s turbom na 70 kW. Keď neskôr dostala intercooler, výkon vyskočil na 81 kW.  

Neskôr ako základ neskôr slúžila 1,8čka s výkonom 59 kW. Prišli aj 2,2-litrové motory s turbom, ktoré mali výkon 110 a 118 kW, no vidieť ste ich mohli len v sedane (za oceánom aj kombík). Na vrchole stála verzia s V6 s objemom 2,8 litra, ktorú ste mohli nájsť aj v Renaultoch, či Volvách. 

Je zaujímavé, že Peugeot pri 505kách nepokračoval vo výrobe verzií Coupé a Cabrio. Pri 504ke sa tomu nebránili a dnes sú tieto verzie vyhľadávané zberateľmi. Za zmienku stojí ešte verzia od úpravcu Dangel. Je to klasický Break, ktorý je oplastovaný a má vyššiu svetlú výšku. Na roadtripy auto ako stvorené... 

Výroba v Európe skončila v r.1992. V niektorých krajinách trvala výroba až do r. 1997. Za tak dlhý čas prešli 505ky rôznymi modernizáciami. Najvýraznejšia bola v r.1986, kedy sa zmenili hlavné vizuálne partie auta. Prišli iné zadné svetla, iné, plastové nárazníky, či kompletne iný interiér.