Od tohto roku sa Fiat stával jedným z najčastejších víťazov ankety. A toľko vtipov a posmeškov sa na Fiaty viaže. Zaujímavé, nemyslíte?
Fiat 124
Fiat 124, na prvý pohľad nám dobré známy žigulík, poprípade Seat 124. Auto, ktoré sa licenčne tešilo mimoriadne veľkej obľube. Dnes si o ňom povieme viac.
Autíčko debutovalo na autosalóne v Ženeve. Spočiatku sa pod týmto názvom skrýval iba trojpriestorový sedan, ktorý radíme do nižšej strednej triedy. Je to prvý Fiat s trojčíselným označením.
Po predošlom víťazovi porota rozhodla, že sa víťazom stane auto s motorom vpredu a pohonom zadnej nápravy. Zadná tuhá náprava mala panhardskú tyč, predná náprava bola lichobežníková. Oproti žigulíku sa o zastavenie starali 4 kotúčové brzdy! To nebolo na tú dobu v danej triede vôbec zvykom... Brzdy boli bez posilňovača a mali len jeden okruh.
Ako prvý prišiel pod kapotu motor s objemom 1197 cm3 s OHV rozvodom. Blok bol z liatiny, hlava z hliníka. Motor disponoval 44 kW a mal 4-stupňovú prevodovku. Pohotovostná hmotnosť sa pohybovala okolo 855 kg. Do kufra ste cez vysokú nakladaciu hranu zmestili 385 litrov batožiny. Komu bolo málo, mohol si o pár mesiacov neskôr kúpiť kombík – Familiare.
V r1968 prišla o trošku silnejšia verzia Special. Pod kapotou mala motor s objemom 1438 cm3 a výkon 51 kW. Táto verzia mala aj inú zadnú nápravu oproti prvej, slabšej verzii. Zákazník v tomto modeli dostal už aj dvojokruhové brzdy, ktoré mali posilňovač.
Na prelome desaťročí prišla menšia modernizácia. Zmenami prešli smerovky, predná maska a rámovanie predných svetiel. Special od štandardu odlíšili iné tvary nárazníkov. Pod kapotou by ste vo verzii Special T našli motor s rozvodom DOHC s 59 kW.
Súrodenci
Bmw 1600 - 69 bodov
BMW 1600 je zaradený pre mladšie narodených k sérii 02. Prvé kúsky niesli označenie 1600-2, neskôr ich premenovali na 1602. Ide o predchodcu dnešnej trojkovej rady. Prvá rada 3 prišla až v roku 1975, interne známa ako E21.
1600-2 bola v podstate priekopníkom mníchovskej automobilky v oblasti menších a menej drahých áut, hoci z nich priamo vychádzala. Od sedanov označovaných ako New Class sedan bol dvojdverový sedan kratší o 23 cm.
Na začiatku r1968 prišla otvorená verzia od Karosserie Baur. V roku 1971 prišiel aj hatchback, označovaný ako Touring. Týchto verzií bolo vyrobených iba 26 000 kusov.
Pod kapotou bol motor označený M10 s objemom 1,6 litra. Vtedy výrobca deklaroval 63 kW a 130 Nm.
Pri tom ale neostalo. Motoru pekne podkúrili, a tak vznikla verzia 1600 TI. Predstavili ju v septembri 1967. Motor mal iný kompresný pomer a dvojitý karburátor Solex z 1800 TI. Vďaka tomu verzia produkovala 82 kW.
Americkí záujemcovia o toto auto mali jednoducho smolu. Nikdy sa k nim nedovážalo. Nespĺňalo totiž ich emisné normy.
Jensen FF - 61 bodov
Jensen, automobilku, ktorú si z pamäti vybaví len málokto. Za týmto počinom stoja Briti a popravde mi vždy napadol len model Interceptor. Ten je tvarovo veľmi podobný, má zadný náhon a inú použitú techniku.
Jensen FF je veľké GT s pohonom všetkých štyroch kolies. Vo výrobe ostalo 5 rokov. Údajne je to prvé nie terénne auto s pohonom všetkých štyroch kolies a vybavené prvým primitívnym systémom ABS. Skratka FF v tomto prípade znamená Ferguson Formula – práve Ferguson Research Ltd. vyvinulo pohon všetkých kolies.
Toto auto sa nikdy komerčného úspechu nedočkalo. Prečo? Mohla za to doslova mega cena, ktorá konkurovala prestížnejším značkám. Model Interceptor bol o 30 % lacnejší! Ďalším neriešiteľným problémom bol volant iba vpravo. Prečo? V motorovom priestore chýbalo miesto pre riadenie a pre brzdový posilňovač.
Pod kapotou bol ozaj obor. Objem mal 6,3 litra, ktorý bol spárovaný s trojstupňovým automatom. Počas 5 rokov v manufaktúre vyrobili iba čosi viac ako 300 kusov. Celkom zaujímavý údaj na to, že sa auto stalo finalistom ankety, nemyslíte?