Ankete Európske Auto roka 1973 uprednostnili porotcovia tradičného a jednoduchšieho zástupcu. Víťaz bolo Audi 80 B1.

Audi 80 - 114 bodov

Prvá 80tka od Audi, interne označovaná ako B1, prišlo v r1972. Prototyp dokončili 3 roky skôr, a to v dobe, keď sa Audi pomaly spájalo s NSU. 
V ponuke boli od začiatku 2 karosárske verzie. Klasický sedan a dvojdverové coupé. V oboch prípadoch sa do interiéru naskladalo 5 ľudí. 
Predná náprava bola McPherson, zadné vlečná ramená vybavená  panhardskou tyčou. O odpruženie všetkých 4 kolies sa starali vinuté pružiny, ktorým sekundovali teleskopické tlmiče. O zastavenie vozidla sa starali vpredu kotúčové a vzadu bubnové brzdy. 
Pod kapotu sa usadili zážihové štvorvalce s rozvodom OHC. Menší mal objem 1297 cm3 a väčší 1471 cm3. Rozvod bol riešený prostredníctvom remeňa. Slabší motor mal 2 výkonové verzie. Slabší mal 40 kW, silnejší označený ako S mal 44 kW. O trochu zaujímavejšie čísla dával poldruha liter. Verzia LS mala 55 kW a GL dokonca 63 kW. To však nebolo všetko. V Ženeve 1973 prišla verzia GT s čiernou kapotou a 1,6tkou a výkonom 74 kW. GT ste si mohli dopriať iba ako coupé. S týmto motorom dokázalo upaľovať 175 km/h a na stovku akcelerovalo zhruba za 11 sekúnd.  
V roku 1974 prišiel kombík, tradične ako Avant. Ak sa na auto pozriete lepšie, prídete na to, že ide v podstate o koncernovú dvojičku Passat B1 s miernymi karosárskymi úpravami. Zároveň dorazila aj prvá malá modernizácia. Na vrchol športovosti sa posadil o rok neskôr model GTE, ktorý vychádzal z 1,6ky, ale mal namiesto karburátorov vstrekovanie Bosch K-Jetronic.  Výkon tak narástol na 81 kW. 

Prvá 80tka od Audi, interne označovaná ako B1, prišla v roku 1972. Prototyp dokončili o 3 roky skôr, a to v dobe, keď sa Audi pomaly spájalo s NSU. V ponuke boli od začiatku 2 karosárske verzie. Klasický sedan a dvojdverové coupé. V oboch prípadoch sa do interiéru naskladalo 5 ľudí.

 
Predná náprava McPherson, zadné vlečná ramená vybavené panhardskou tyčou. Odpruženie kolies mali na starosti vinuté pružiny, ktorým sekundovali teleskopické tlmiče. O zastavenie vozidla sa starali vpredu kotúčové a vzadu bubnové brzdy. 
 
Pod kapotu sa usadili zážihové štvorvalce s rozvodom OHC. Menší mal objem 1297 cm3 a väčší 1471 cm3. Rozvod bol riešený prostredníctvom remeňa. Slabší motor mal 2 výkonové verzie. Slabšia mala 40 kW, silnejšia označená ako S mala 44 kW. O trochu zaujímavejšie čísla dával poldruha liter. Verzia LS mala 55 kW a GL dokonca 63 kW. To však nebolo všetko. V Ženeve 1973 prišla verzia GT s čiernou kapotou a 1,6tkou a výkonom 74 kW. GT bolo iba ako coupé. S tým motorom dokázalo upaľovať 175 km/h a na stovku akcelerovalo zhruba za 11 sekúnd.
 
V roku 1974 prišiel kombík, tradične ako Avant. Ak sa na auto pozriete lepšie, prídete na to, že ide v podstate o koncernovú dvojičku Passat B1 s miernymi karosárskymi úpravami. Zároveň dorazila aj prvá malá modernizácia. Na vrchol športovosti sa posadil o rok neskôr model GTE, ktorý vychádzal z 1,6ky, ale mal namiesto karburátorov vstrekovanie Bosch K-Jetronic. Výkon tak narástol na 81 kW. 
 
Prvá väčšia modernizácia prišla v r1976. Najvýraznejšou črtou boli hranaté svetlomety a predné smerovky sa presunuli vedľa svetiel. Chróm nárazníkov vystriedal plast. Miernymi zmenami prešli aj zadné svetlá. Poldruha litráky vystriedali 1,6ky, ale výkon ostal pôvodný. S príchodom modernizácie prišli aj nové označenie výbav, a to LS, GLS a GLX. 
 
Číselné označenia sa však všade nenosilo. Anglojazyčné krajiny si vyslúžili pomenovanie Fox. V Amerike spočiatku kvôli emisiám museli 1,5ku poriadne priškrtiť. Dosahovala výkon len 41 kW. Po modernizácii prišli 1,6ky so 62 kW. Modernizácia sa zaoceánskych kusov výrazne nedotkla. Okrúhly predok zotrval do roku 1979.
 
B1ka, na to, aké obyčajné auto to už vtedy bolo, zažila trhový úspech. Za relatívne krátky čas sa ich spolu predalo 1,1 milióna. 
Podporte magazín Cesty bez cieľa – dopravnou nehodou to nekončí
03.11.

Podporte magazín Cesty bez cieľa – dopravnou nehodou to nekončí

Barum Polaris 6 má dobrú životnosť a komfort
09.11.

Barum Polaris 6 má dobrú životnosť a komfort

 

Renault 5 - 109 bodov

O Renaulte 5 by sa dali písať romány. Povieme si iba základné informácie, ktoré by ste mali vedieť. A to iba o prvej sérii, ktorú vyrábali od roku 1972 do roku 1984. Navrhol ho Michel Boué, ktorý 5ku navrhoval vo voľnom čase. Keď sa predstavenstvo Renaultu dozvedelo o jeho práci, boli z projektu unesení a okamžite sa z toho stal oficiálny projekt. Boué pôvodne chcel, aby zadné koncové svetla smerovali od nárazníka k C-stĺpiku až po strechu, obdobne, ako to mali svojho času Fiaty Punto a i. Tento návrh však neprešiel a zelenú dostali zmenšené dvojfarebné svetlá. Boué sa však oficiálnej premiéry nedočkal. Pár mesiacov pred predstavením skonal na rakovinu.

Mohli by sme povedať, že 5ka technikou kopírovala štvorku. Mala pozdĺžne uložený motor za prednou nápravou, predný pohon, polosamonostnú karosériu s pomocným rámom. Na samom začiatku sa predávali iba so štvorvalcovým motorom s objemom 782 cm3, ktorého maximálny výkon bol 25 kW (34 k) a vo verzii TL s objemom 956 cm3 32 kW (43 k). Vozidlu s pohotovostnou hmotnosťou 730 kg (785 kg vo verzii TL) postačovali tieto parametre na dosiahnutie maximálnej rýchlosti 125, resp. 135 km/h.

Počas dlhého života dochádzalo k drobným zmenám a modernizáciám. Kým staré kusy mali radiacu páku pri volante, neskôr ju presunuli do podlahy. V roku 1974 začali predávať model Renault 5 LS s motorom 1286 cm3 (47 kW / 64 k) pod. V roku 1976 pripravil Renault dve novinky. Boli to R5 GTL s motorom z typu TS (so zníženým výkonom) a bočnými ochrannými pásmi a športovú verziu Alpine.

Pod kapotou bolo spolu 8 motorov s objemom od 0,8 litra až po objem 1,7 litra. Nechýbalo ani Turbo. Výkon siahal od 26 kW až po 118 kW. 

Kde všade 5ku vyrábali? Okrem francúzskeho Billancourte to bolo aj v španielskom Valladolid, venezuelskej Mariare, v slovinskom Novom Meste a dokonca aj iránskom Teheráne. 5ky putovali aj do USA. Tam ich predávali ako "Le Car", čo sa do nemčiny prekladá ako Das Auto. :)

 

Alfa Romeo Alfetta - 95 bodov

Alfa Romeo Alfetta Tipo 116 prišla ako sedan a tiež ako coupé. Vyrábali ju medzi rokmi 1972 a 1987 Sedan skončil v roku 1984. Meno vychádzalo z talianskeho pretekárskeho špeciálu Alfa Romeo Tipo 159 Alfetta a v taliančine to znamená malá Alfa. Alfetta mala netypickú koncepciu. Motor bol vpredu, prevodovka, spojka a diferák vzadu. Pre tento krok sa rozhodli z dôvodu lepšieho rozloženia hmotnosti. Vďaka unikátnej konštrukcii mala Alfetta vynikajúce jazdné vlastnosti a okrem skvelej stability poskytovala dostatočné množstvo trakcie. 

Čo bolo skryté pod kapotou? Okrem 2 chrochtákov s turbom určených výhradne pre sedan s objemom 2,0 a 2,4 litra označované ako Turbo D (rovnako ako v súčasnosti Opel), to boli práve benzínové motory, ktoré týmto autám kraľovali. Podľa karosérie ste si mohli dopriať od 1,6ky s výkonom 109 k, cez 1,8čky, atmosférické dvojlitre, prepĺňaný dvojliter. Dostávame sa k tomu zaujímavému. Pod kapotou boli aj 2,5 V6 ako atmosférické, tak TwinTurbo a dokonca V8, hoci len s objemom 2,6 litra. Výkon siahal po 233 koní. 

Alfy počas života prechádzali modernizáciami. Vždy ste však vedeli jasne určiť, že ide o malú Alfu. Sem-tam pridali plast, upravili svetlá, zlepšili interiér. Proste taká klasika. Spolu z výrobného pásu zišlo zhruba 450-tisíc vozidiel. Auto si zahralo v množstve talianskych filmov, okrem iného našlo svoje uplatnenie v tamojších ozbrojených zložkách. Svoj najväčší úspech asi zažilo, keď bolo súčasťou sprievodu talianskeho premiéra Alda Mora, ktorého uniesla a následne zabila talianska teroristická skupina Červené brigády. Teda aspoň sa k tomu prihlásili... K Alfe sa tiež dostaneme ešte v budúcnosti. Ak sú vám tieto talianske stroje blízke, máte sa na čo tešiť. :)

Foto: 1zoom.me