Jano_1987
06.12.22 10:18
D
@JanoNRPreliezol som na aute polovicu Európy od Balkánu do Anglicka, od juhu ako Španielsko, či Taliansko a najsevernejšie som bol v Nemecko, či Poľsko, v Škandinávii som nebol. Čo mám problém je ten, že ako by sa to robilo na Slovensku, tak sa vyseká 300m ochranný pás lesa na každú stranu, lebo sme na Slovensku. Ja sa nesmejem ani z ochranných prvkov, len poukazujem na to, že sa to koľkokrát hrotí až extrémne, hlavne na Slovensku. Z výšky mám vyštudované dopravné stavby, aj som robil na pár projektoch v projekcii, aj keď teraz už robím v statike. Pravidelne sledujem, čo sa deje vo svete ohľadom ciest, aké sú trendy, čo sa robí, aké sú výsledky. Áno, dal si sem teraz fotku (tá predtým mi ušla). Mám rodinu v Nemecku, konkrétne Franktfurt nad Mohanom. Takže tam mám v Nemecku dosť najazdené, aj po okreskách a nie len tých 1. triedy, či ako sa to označuje. Aby som zhrnul problematiku:
1) dal si fotku cesty: super, je pekná, rovná atď. Je to novovybudovaná cesta? OK, je budovaná podľa nových štandardov. Je to rekonštruovaná cesta? OK, prebudovala sa na nový štandard pri rekonštrukcii. Dokonca aj v Nemecku existuje aj obrovské množstvo ciest, čo vyzerajú ako na Slovensku, keďže sú to pôvodné cesty z roku pána 19XX, len sa na nich vymení z času na čas asfaltový povrch.
2) určite nie je žiadúce, aby stromy rástli 0,5m od cesty, ale treba aj rešpektovať okolie a tvar terénu. Niekde je problém vôbec dostať cestu. Ďalšia dôležitá vec, stromy majú stabilizačný charakter v hornatých oblastiach, kde zabraňujú zosuvom svahov, zabraňujú erózii a dokážu zachytiť obrovské množstvo vody, ktorá by inak za dažďa rovno stiekla na cestu. Musíme teda rozdeliť aj les na rovine a v horskej oblasti. Niekde je priestor, niekde nie je. Tam kde nie je, tak sa použijú ochranné zariadenia, napríklad zvodidlá, tie betónové kvádre, čo sú na diaľniciach. Nie je to vždy optimálne, ale je to možnosť.
3) tie spomínané cyklotrasy vznikajú postupe, buď pri rekonštrukcii ciest, alebo ich novej výstavbe. Deje sa aj dodatočne. Ale v prvom rade sa zohľadňuje, či to má zmysel ich stavať. Vstupuje do toho veľa faktorov.
4) vieš, čo je nový trend v Anglicku v mestách tak 15 rokov? Zužovanie pruhov na 2,5m (podľa štúdií, čím užší pruh, tým pomalšie podvedome ľudia jazdia), na 2 pruhových cestách (1 pruh tam, druhý späť) sa už roky nepoužíva stredové značenie (evokuje to jednosmerku, ak ide auto oproti ľudia sú opatrnejší, aj keď je dodržaná šírka 2,5m na pruh). Ja osobne to podporujem, nevidím dôvod, aby pruh v meste mal 3,5m na šírku. 2,5m, resp. 2,75m je postačujúce, keďže maximálna dovolená šírka vozidiel je 2,55m. Vďaka tomu vznikne priestor na vytvorenie cyklopruhu, možnosť rozšíriť chodník s tým, že vieme tam dať zmiešaný pohyb chodcov a cyklistov, vytvoriť pozdĺžne parkovanie. Možností je dosť.
5) Neviem, či vieš, ale odporúčam pozrieť sa do Austrálie, tam na diaľnici Stuart Highway zrušili rýchlostné obmedzenia. Nájdi si to určite na Google maps. V slovenskej realite to je cesta 1. triedy. Neviem, ako to je teraz, ale čo som čítal článok v decembra 2021, tak od 2014 tam mali 27 nehôd a žiadna smrteľná. Pozor, majú tam T križovatky, či klasické križovatky do kríža, majú tam odbočovacie pruhy doprava (jazdí sa tam na druhej strane ako na Slovensku) Počet nehôd im klesol 6 násobne. Dôvodov je niekoľko, každý môže ísť svojou pohodlnou rýchlosťou, šofér nemusí sledovať rýchlosť, venuje sa šoférovaniu, je paradoxne vystavený menšiemu stresu, keďže nemusí riešiť rýchlostné limity a báť sa polície, vie rýchlejšie predbehnúť vozidlo pred sebou, vozidlá pripájajúce sa, či odpájajúce sa z diaľnice dávajú väčší pozor a odbočujú až keď sú si na 100% istý, či môžu. Austrália je v tomto trocha špecifická, ale poznatky z toho budú platiť všade. Tým nehovorím, že zrušme MPR, ale viem si predstaviť, že na diaľniciach či rýchlostných komunikáciách by mohla byť vyššia MPR. Týmto bodom narážam aj na druhú vec, ktorá sa často opakuje, hlavne na Slovensku, kde sa bežne ľudia sťažujú, že máme úzke diaľnice, či rýchlostné cesty. Tie sú budované podľa európskych štandardov. Ako je možné, že 3,75m pruh na slovenskej diaľnici je úzky ale na 3,5m na rakúskej diaľnici je v poriadku? Ako je možné, že na rakúskej okreske, napríklad BA-Hainburg-Parndorf je 100km/h, nemá krajnicu a bežný slovák ju považuje za bezpečnejšiu ako okresku BA-DS-Komárno (cesta číslo 63), ktorá má širšie pruhy a dokonca má aj krajnice a fyzicky sa tam s prehľadom zmestia 4 kamióny vedľa seba? Na vlastné oči som to videl. Bez problémov sa tam zmestia 3 vozidlá vedľa seba. A takto sa dá ísť ďalej.
6) áno, som za, zlepšujme, robme bezpečnejšie, ale je istá hranica, kde to je už príliš, alebo kde nedávajú niektoré riešenia zmysel.
Odpovedať
