Na začiatku všetkého bol sen Eugena Fomkina absolvovať Transsibírsku magistrálu vlakom. Ako sám hovorí, pracovné povinnosti mu v tom dlho bránili a vyzeralo to, že zo sna nakoniec nič nebude. Pred necelými tromi rokmi sa však dozvedel, že celá trasa sa dá absolvovať aj autom po cestách okolo pôvodnej železničnej trate. Otázkou bola ich zjazdnosť z Košíc až po Vladivostok, otázniky samozrejme vyvolávala najmä ázijská časť Ruska. Plánovanie však postúpilo a všetko spelo k tomu, že cesta je hotová vec. Lenže akým autom vyraziť?
Fabia mala zvládnuť túto trasu.
Trojvalec plný otáznikov
Tento kratučký článok ako spomienku a uznanie chlapom v košickej Fabii prvej generácie píšem preto, že ma zaujalo práve ich expedičné auto. Pozíciu expedičného vozidla a zároveň štvorkolesového partnera, od ktorého závisel úspech celej 26 000 km dlhej cesty, totiž zaujal trojvalcový mladoboleslavský hatchback s motorom, ktorý by ste tipovali asi najmenej. Veru, do Vladivostoku hnali na striebornej Fabii HTP.
Spoločnosť na ceste do Vladivostoku robila chalanom nakoniec trojvalcová Škoda Fabia.
Ako hovorí Eugen, po niekoľkomesačnej rešerši informácií prišla na rad neľahká úloha vybrať vhodné auto. Malo zvládnuť cestu k Japonskému moru a späť. Dôležitým kritériom bol aj jednoduchý a dostupný servis a schopnosť odstrániť poruchu či následky havárie na divokých ruských cestách. Po odmietavých odpovediach na žiadosť o zapožičanie auta od rôznych slovenských predajcov nových áut vyriešil Eugen dilemu jednou vychádzkou na balkón. “Z balkóna som zahliadol svoju staršiu Fabiu, ktorú som si pôvodne kúpil ako auto na chalupu. A v tej chvíli bolo rozhodnuté!” popisuje Eugen kľúčový okamih. Bola to obrovská výzva malé, mestské auto, tri valce, legendárna skratka HTP a pred sebou 26 tisíc kilometrov a 9 časových pásiem… Už z plánov bolo jasné, že to bude @NADORAZ. Presne toto meno dostala aj celá expedícia. Eugenovým parťákom na ceste bol Dávid, študent Strednej umeleckej školy filmovej, ktorý sa ozval cez správu na Instagrame a ponúkol, že výpravu zdokumentuje a natočí. “Okrem otázky, ako zvládne cestu auto, mi tak prišla na um ďalšia otázka – ako zvládnu dlhú cestu dvaja ľudia, ktorí sa takmer nepoznajú a strávia spolu v aute dva mesiace?” popisuje Eugen úvodné obavy.
Bál som sa výdrže motora a prevodovky
Opisu trasy, ani nástrahám cesty, ktorú chalani nakoniec po 48 dňoch úspešne zvládli, sa tu venovať nejdem, tá by si zaslúžila osobitný materiál, zaujímavé je však to, ako to celé zvládla práve trojvalcová Fabia. "Najväčšie obavy som mal z toho, že to auto nezvládne, hlavne motor a prevodovka," hovorí Eugen. „Auto je malé, je to krátka verzia – hatchback a tak bol problém, aby sa doň zmestili všetky nevyhnutné veci. Len videotechnika zabrala asi polovicu batožinového priestoru. Množstvo náhradných dielov, osobné veci vrátane teplého oblečenia, veď predsa Rusko. Po návrate sa ukázalo, že náhradné diely boli iba nevyužitou poistkou. A objemné, ťažké pršiplášte, tie sme nevyužili ani raz,“ pokračuje organizátor výpravy.
Tankovali sme 92-oktánový benzín
Čo sa týka samotných ciest, tie nakoniec neboli až také rozbité, ako sa traduje. „Odhadom, až 80 % ciest bolo vo výbornom stave, ten zvyšok boli úseky vo výstavbe či renovácii, pravdupovediac, nečakal som takýto priaznivý pomer. Asi najhoršie cesty boli v meste Ulan-Ude a naopak najlepšie v Krasnojarsku či Moskve,“ dopĺňa svoje postrehy Eugen. Starosti nakoniec vraj neboli ani so samotným palivom. „Problémy s benzínom neboli ani v Rusku ani v Kazachstane, avšak na niektorých čerpačkách chýbal 95 oktánový benzín, tam sme tankovali 92-ku.“
Vydržala! Nakoniec "nekľakol" ani jej legendárny trojvalec 1.2 HTP.
zdroj: Škoda Auto
