Očakáva sa, že nový najdlhší tunel Slovenska bude mať pozitívny vplyv na odklon tranzitnej dopravy z diaľnice D1 prechádzajúcej priamo cez hlavné mesto. Najnovšie je pritom vďaka rozhodnutiu ministerstva životného prostredia o krok bližšie k tomu, aby sa aj reálne začal stavať.
Pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie bolo v hre viacero variantov tunela Karpaty, pričom úradníci envirorezortu napokon dali zelenú tomu s označením V3a. „Na základe záverov komplexného posúdenia navrhovanej činnosti podľa zákona príslušný orgán súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti podľa realizačného variantu V3a, ktorý možno vyhodnotiť za najpriaznivejší v porovnaní s ostatnými navrhovanými variantmi, a to hlavne z hľadiska únosnosti jeho vplyvov na životné prostredie,“ konštatuje envirorezort.
Takto vyzerá diaľničný obchvat Bratislavy. Dobudovanie tunela Karpaty, ako aj križovatky D1 a D4 má odbremeniť diaľnicu D1 idúcu cez mesto od kamiónov.
Výstavba potrvá do 6 rokov
Variant V3a má celkovú dĺžku tunela 11,76 km a úsek zahŕňa jednu mimoúrovňovú križovatku a takisto jeden mostný objekt. Začínať má severovýchodne od bratislavskej Rače a vyústiť by mal severozápadne od Marianky. Nový diaľničný úsek s tunelom podľa plánov skončí v mimoúrovňovej križovatke Záhorská Bystrica a tu by sa napojil konkrétne na úsek Stupava Juh a križovatku D4ky a D2ky, píše agentúra TASR.
Tunel vznikne vďaka nasadeniu TMB metódy, čo je skratka pre Tunnel boring machine, v preklade tunelový raziaci stroj. Pri výrube tunela bude postupne horninový masív rozpojovaný rotačným pohybom frézovej raziacej hlavy. Rozpojená hornina bude padať na hlavu raziaceho stroja, odkiaľ bude rôznymi dopravníkmi transportovaná von z tunela. Priemerná dĺžka doby razenia tunelových rúr bude 22 mesiacov. Celková dĺžka výstavby sa predpokladá na 5,6 roka.
Zdroj: Bratislavskykraj, TASR, DenníkN
