Krátka história Abarth
Táto verzia znovu oživuje fabrický tuningu Fiat. Abarth & Co je talianska značka založená Rakúšanom Karlom Abarthom. Od založenia v roku 1949 sa zaoberala predovšetkým motošportom a prezentovala výrobu pretekárskych špeciálov. V znaku Abarthu je škorpión - Abarthove znamenie, v ktorom sa narodil. Neskôr sa v Abarthe začali zaoberať aj tuningom - predovšetkým fiatov. V roku 1971 nakoniec taliansky koncern prebral celú výrobnú časť Abarthu a značka sa stala jeho pretekárskym oddelením. V 90. rokoch však oddelenie začalo upadať. Manažéri Fiatu sa už nejaký čas snažia legendárne meno oživiť. Jedným z výsledkov ich snaženia je aj môj hothatch.
Auto je vlastne fabricky upravené Grande Punto (3dv.), ktoré je už v klasickej verzii príjemné na pohľad. Abarth dostal agresívnejší predný nárazník, bodykit, ktorý ho opticky rozširuje, zadný difúzor s dvojitou koncovkou výfuku a spojler na konci strechy. Tiež 17-palcové disky Abarth obuté do pneumatík Pirreli Pzero Nero 215/45.
Zmenám sa nevyhol ani interiér. Má športové kožene sedadlá, športový volant a radiacu páku, hliníkové pedále a dekoračne kožou obšitú prístrojovú dosku. Pod prednou kapotou je ladený motor 1.4 t-jet. Zmeny oproti ostatným sú väčšie turbo, ostrejšie vačky a upravená radiaca jednotka. Motor tak produkuje 114 kW (155 k) pri 5 500 ot a 230 Nm pri 3 000 ot. Zmien sa dočkal aj podvozok. Ale tu prejdem od katalógových omáčok k môjmu miláčikovi, ktorý už nie je v pôvodnom stave.
Grande Punto Abarth síce má pár nedostatkov, no všetky mu odpustím, keď ma vezme do zákrut.
Môj jednorožec dostal kratšie pružiny H&R, tlmiče Bilstein B8, polyuretánové pevnejšie silentbloky Strongflex (červené) na prednej náprave. Tiež nové drážkované brzdové kotúče (305/28 mm predné a 264/10 mm zadné), do ktorých sa, rovnako ako v Alfe Romeo Mito QV, vpredu zahrýzajú 4-piestikové strmene Brembo a vzadu 1-piestikové Bosch.
Motor dostal tiež nejaké darčeky. Nový filter K&N v airboxe, manuálnu turboreguláciu Forge motorsport, solenoidový ventil Pierburg, softvérovú úpravu riadiacej jednotky a to najdôležitejšie - od katu ladený športový výfukový systém Supersprint bez stredového tlmiča. Teraz produkuje 123 kW (168 k) v rozmedzí 5 750 - 6 150 rpm a 250 Nm pri 3 350 rpm (obmedzovač 7100 ot). To stačí na zrýchlenie 0 - 100 za 7,4 s. Viem, nie sú to závratné čísla, ktoré by koncernový diesel nedokázal pokoriť. Ale Grande Punto Abarth exceluje v zákrutách. Auto je už s pôvodným podvozkom vyladené pre slušnú športovú jazdu. Vďaka nižšiemu podvozku a tvrdším pružinám veľmi dobre sedí v zákrutách a nakláňa sa len minimálne. Stopu drží naozaj príkladne. No treba byť opatrnejší s plynom, lebo vďaka koncepcii a vyššie uloženému motoru má väčšie sklony k nedotáčavosti. Plynový pedál má síce elektronický, ale v režime sport veľmi citlivý a reaguje aj na najmenšie stlačenie. GP Abarth má hravý zadok, ktorý sa pri náhlom pustení plynového pedálu v zákrutách rád dostáva do pretáčavosti. Až po zásah, žiaľ nevypínateľného stabilizačného systému ESC.
Brzdy sú kategória sama o sebe. Geniálne vyladené ABS sa miestami správa, ako by tam ani nebolo. Pre plný účinok potrebujú trosku tepla, ale aj v bežnej premávke sú celkom dobré. Pri prudkej decelerácii si auto kľakne na predné kolesá a krásne si okolo nich tancuje. Ak vodič vie, čo ho čaká, v zákrutách je to veľmi prijemné a hravé. Úsmev mi však berie to ako neskutočne to ničí predné pneumatiky. Ale za ľahkosť s akou sa vrhá do zákrut mi to stojí... :)
Riadenie má elektrohydraulický posilňovač, ktorý má rovnako ako plynový pedál 2 režimy - normal/sport. V režime sport pri väčšej rýchlosti príjemne tuhne, ale neposkytuje dobrú väzbu. Prevodovka je pre radenie trochu gumená, ale presná. Žiaľ, je veľmi krátko sprevodovaná. Pre šprint na 100 km/h treba zaradiť 3. prevodový stupeň...
Pri 100 km/h na 6. stupni točí motor 2600 ot. To sa odzrkadľuje aj na spotrebe. Keď nechcem jazdiť ako dôchodca a brzda premávky, pod 7,3 l sa nedostanem. Ďalší nedostatok (aspoň pre mňa) je nevypínateľný stabilizačný systém. Na druhej strane je úctihodne vyladený tak, že z výkonu neuberá, a pomáha obmedziť nedotáčavosť pribrzdením kolies, čo sa prejavuje v rýchlejších prejazdoch zákrut. Hluk vnútri je výrazný už okolo 3 200 ot, hlavne kôli chýbajúcemu stredovému tlmiču. To znepríjemňuje cestu po diaľnici. (Samozrejme, to ale nie je chyba auta od výroby :D). Sem tam na aute zblbne aj elektronika, ale to som pri kúpe taliana očakával. Nemal som však žiadne vážne problémy. Neteší ma ani neskutočne tvrdý podvozok, ktorým na ceste cítim doslova každý kamienok. Všetky tieto neduhy mu vždy odpustím, keď ma cez víkend vezme jazdiť a splývame v jedno. :)
Poďakovanie
Ak ste sa dočítali až sem, ďakujem za pozornosť. Ak sa článok páčil, môžem v mojom laickom hodnotení áut, ktoré sa mi vďaka zmámym dostali do rúk pokračovať. Budem rád ak v diskusii vyjadríte názor.
