Krajinská vláda v Štajersku ruší diaľničný limit 100 km/h v IG-L zónach

Ten na vybraných úsekoch diaľnic A2 a A9 zaviedli pred takmer 2. dekádami kvôli ochrane čistoty ovzdušia. Odstránenie rýchlostného limitu patrí k jedným zo základných programových priorít vlády tvorenej koalíciou populistických a krajne pravicových slobodných (FPÖ), ktorí vo Štajersku minulý rok vyhrali voľby, a Rakúskej ľudovej strany ÖVP. Svoj plán oznámil nový krajinský hajtman Mario Kunasek (FPÖ) v februári tohto roku s tým, že nechá preskúmať, či toto obmedzenie má na kvalitu ovzdušia vôbec vplyv.

Vodiči budú oslobodení od "Lufthunderter"

V polovici marca potom úrady oznámili výsledky spomínaného šetrenia s tým, že vodiči budú oslobodení od "Lufthunderter" (v preklade stovka pre vzduch), ako sa rýchlostný limit 100 km/h v týchto IG-L zónach prezýva. Od roku 2020 podľa úradov nedošlo k prekročeniu emisných limitov škodlivín a prísnejšie normy, ktoré budú od roku 2030 vyžadované Európskou úniou, rovnako nie sú dosiahnuteľné súčasnými opatreniami, medzi ktoré práve rýchlostné obmedzenie patrí. Spolková krajina preto má pracovať na celej škále nástrojov, ktoré emisie znížia, patriť medzi ne má aj podpora obnoviteľných zdrojov energie a zvýšenie energetickej účinnosti.

Čo je zóna IG-L?

IG-L zóny obmedzujú rýchlosť na určitých úsekoch ciest a diaľnic. Snahou je znížiť škodlivé emisie, najmä NOx a jemné prachové častice. Obmedzenie sa môže meniť a o aktuálnej rýchlosti informujú tabule. Vozidlám so spaľovacím motorom, ktoré v zóne prekročia rýchlosť, hrozí dokonca vyššia pokuta ako obvykle. Niektoré IG-L zóny zakazujú aj vjazd starším dieselovým vozidlám.

Kedy v Štajersku prestane stovka na IG-Lkách platiť?

Okrem toho môže krajinská vláda podľa potreby prijať kompenzačné opatrenia, ktoré vyvážia nárast emisií spôsobený zvýšením rýchlosti. Meranie úrovne škodlivín má a preto naďalej pokračovať.
 
"Údaje jasne ukazujú, že môžeme vodičom uľahčiť a stovku skutočne zrušiť," oznámil Kunasek s tým, že krajinský minister životného prostredia Hannes Amesbauer (FPÖ) začne na príslušných opatreniach pracovať bez ďalšieho odkladu. Zatiaľ sa presne nevie, kedy presne stovky z diaľnic zmiznú. Zástupcovia FPÖ počítajú s tým, že to bude behom niekoľkých týždňov, o celej záležitosti ani nemusí hlasovať krajinský parlament.

Zrušenie obmedzenia sa dotkne celkom 94 km diaľnic

Konkrétne A2, smerujúcej do Maďarska, a A9, ktorá smeruje do slovinského Mariboru. "130-ka" sa tu vráti takmer po dvadsiatich rokoch. Dotiaľ tu takto rýchlo mohli jazdiť len elektrické a vodíkové autá, ktoré mali výnimku kvôli lokálnej emisnej čistote.
 
Kroky krajinskej vlády si už vyslúžili kritiku strany Zelených, ktorí považujú zrušenie rýchlostných limitov za ideologicky motivované. "Zdravotné následky pocítime počas nasledujúcich rokov," komentovala rozhodnutie Sandra Krautwaschlová, ktorá v krajinskom parlamente vedie frakciu Zelených. S zrušením obmedzenia nesúhlasia ani zástupci komunistickej KPÖ, podľa nich úspora času vodičov nevyvažuje dopady na životné prostredie a zdravie obyvateľov.

Slobodní majú rýchlosť radi

Hoci je Rakúsko známe striktným prístupom k dodržiavaniu často aj relatívne prísnych rýchlostných limitov, populistická a krajne pravicová strana slobodných išla v tomto ohľade vždy proti prúdu.
 
V roku 2018 minister dopravy Norbert Hofer práve za FPÖ dal testovať zvýšenie rýchlostného limitu z 130 na 140 km/h na diaľnici A1. Inspirovalo to vtedy aj českých politikov, menovite Dana Ťoka, ministra dopravy za ANO. Po výmene vládnej garnitúry v roku 2020 ale došlo k prehodnoteniu pilotného projektu a ministerka životného prostredia Leonore Gewesslerová za stranu Zelených ho nechala zrušiť.
Počas januára 2025 sa v Rakúsku znova začalo hovoriť o plošnom zvýšení rýchlosti na 150 km/h. Rokovať o ňom mali slobodní s Rakúskou ľudovou stranou. Plán kritizovali organizácie ako Verkehrsclub Österreich, podľa ktorých by spôsobil len nárast emisií oxidu uhličitého, zvýšenie rizika dopravnej nehody, zároveň by ale vodičom nepriniesol nikterak zásadnú úsporu času.

zdroj: aktuality.cz
Komentár redakcie: Maroš ČABÁK

Čo na diaľniciach spôsobuje prevažnú časť emisií?

Obmedzovanie rýchlosti osobných áut pre ekologické dôvody považujem za zbytočné zaliečanie sa voličom zelených strán. Gro emisií zo spaľovacích motorov aj hlukových emisií totiž na vyťažených diaľniciach produkuje v prvom rade nákladná, teda kamiónová doprava. Tej sa však IG-L obmedzenia nijako netýkajú, keďže v celej Európe môžu nákladné autá na diaľniciach jazdiť maximálne 90 km/h. Niet preto divu, že ekologické obmedzenie rýchlosti osobných áut neprinieslo, ani nemohlo, zásadnejšie zníženie lokálnych emisií. Naopak, zbytočné spomaľovanie premávky, špeciálne na dlhých úsekoch považujem z hľadiska koncentrácie vodiča za kontraproduktívne. Nehovoriac o tom, že v čase zavedenia IG-L obmedzení pred takmer 20 rokmi mala väčšina áut emisnú normu Euro3 a Euro4. Vozový park sa za dve dekády zásadne obmenil a dnešné Euro5 a Euro6 sú pri tempe 130 km/h čistejšie než tie staršie povedzme aj pri dodržiavanej stovke.