Vedci z univerzity v Rochsteri zmenili priamo povrchovú štruktúru materiálu. Pomocou lasera upravili tvar povrchu na úrovni mikro a nano rozmerov tak, že má super hydrofóbne vlastnosti.
Ako to dokázali? Určite ste už počuli o materiáloch, ktoré odpudzujú vodu. Vždy však išlo o chemickú povrchovú vrstvu. Taký povlak na chemickom princípe nedávno predstavil aj Nissan, ktorý prezentoval nezašpiniteľný Nissan Note. Vedci z univerzity v Rochsteri však zmenili priamo povrchovú štruktúru materiálu. Pomocou lasera upravili tvar povrchu na úrovni mikro a nano rozmerov tak, že má super hydrofóbne vlastnosti. Zatiaľ čo povrch s teflónovou vrstvou, ktorý je všeobecne považovaný za hydrofóbny, treba nakloniť takmer o 70°, laserom upravený povrch odpudzuje vodu násobne viac. Voda od neho priam odskakuje a to už pri minimálnom, alebo žiadnom náklone. Profesor optiky na rochesterskej univerzite Chunlei Guo vidí výhodu aj v tom, že zatiaľ čo chemický povrch sa dá poškriabať, či olúpať, povrch upravený laserom je priamo súčasťou štruktúry materiálu. Nie je to po prvýkrát, čo sa tento tím zaoberal odpudzovaním a priťahovaním vody povrchom materiálu. Pred časom sa im už podarilo vyvinúť super hydrofilný materiál, ktorý priťahoval vodu aj proti gravitácii.
Aké by mohlo byť využitie? Materiály odpudzujúce vodu sú prínosom najmä pre aplikácie, kde treba zabrániť korózii, námraze, ale aj v prípadoch kde treba udržať čistotu, s použitím minima vody. Výskumný tím totiž skúšal ako na seba voda, skáčuca po povrchu, viaže špinu. Silne zaprášený povrch sa im podarilo očistiť pár kvapkami. Podobne upravený materiál by, ale mohli použiť napríklad výrobcovia lietadiel na krídla, ktoré by už nebolo treba odmrazovať. Užitočné by mohli byť cisterny na nebezpečné kvapaliny. Bolo by ich možné vyprázdniť bezo zbytku. Z podobných dôvodov by sa takáto technológia dala použiť aj na sanitu. Tieto zariadenia by totiž vyžadovali iba veľmi málo vody na čistenie. Vďaka odpudzovaniu vody takto upravený materiál navyše nezačne korodovať aj bez chemického povlaku. To by mohlo znamenať rozsiahle využitie aj v automobilovom priemysle. Zatiaľ je to však hudba budúcnosti. Úprava povrchu totiž trvá pomerne dlho. Univerzitnému tímu totiž trvalo približne hodinu upraviť laserom platničku rozmeru 1 x 1 palec, čiže 2,5 x 2,5 cm. Technológia je momentálne použiteľná iba pre kovy, no vývojári už pracujú aj na jej aplikácii na nekovové materiály. Nechajme sa teda prekvapiť, kde uvidíme podobne upravený povrch v praxi.
Zdroj: autoblog, University Rochester
Bude vás zaujímať aj článok: Dostanú autá, kvôli nižšej spotrebe, povrch ako golfová loptička?
