Neustále sa sprísňujúce nároky na čistotu spalín a často až nezmyselné pravidlá aktivácie a prítomnosti bezpečnostných prvkov v autách všetkých kategórií nútia výrobcov automobilov k produkcii vozidiel preplnených veľmi drahými technológiami. A to bez ohľadu na veľkosť auta. A hoci výroba veľkého a malého auta (vzhľadom na ich povinnú výbavu) nakoniec automobilku stojí takmer rovnaké peniaze, ich predajné ceny sa na trhu musia líšiť výraznejšie. Skrátka, menšie auto musí byť výrazne lacnejšie, inak sa preň nerozhodne dostatočný počet zákazníkov a jeho výroba sa automobilke nevyplatí. S nástupom stále prísnejších emisných noriem tak z trhu postupne miznú malé a jednoduché autá. A kým v minulosti sa tento problém týkal skôr malých áut, analytici upozorňujú, že Euro 7 preriedi takmer všetky segmenty bez rozdielu. Je tu však ešte jeden problém.
Elektromobily nemusia, spaľovacie motory áno
Zaujímavý je pohľad novej legislatívy na udržateľnosť sledovaných environmentálnych parametrov pre elektromobily a autá so spaľovacími motormi. Kým elektromobilom môže kapacita a využiteľnosť trakčných batérií počas 8 rokov klesnúť o celú tretinu (pritom ide o dôležitý environmentálny ukazovateľ súvisiaci so životnosťou a recyklačným cyklom najdôležitejšej súčasti auta), spaľovacím motorom legislatíva opäť utiahla kohútiky a aj po desiatich rokoch a 200 000 km musia mať rovnako nízke emisie ako v čase keď opustili výrobnú linku. "Skúsme si predstaviť, že auto so spaľovacím motorom by mohlo mať o 8 rokov o tretinu menší výkon," nešetrí kritikou pripravovaných pravidiel Milan Smutný zo spolku českých vedcov a expertov.
Analytici a konštruktéri upozorňujú, že pri novej metodike merania je dosiahnuť takúto stabilitu veľmi náročné a zákazník za takto modifikované vozidlo nakoniec zaplatí výrazne viac, ako politikmi a aktivistami avizovaných 300 eur. Niekoľko automobiliek im už verejne odkázalo, že sa majú vyjadrovať len k veciam, ktorým rozumejú. Vo svojich „odborných“ analýzach totiž vôbec nezohľadňovali potrebu ďalšieho vývoja a testovania nových protiemisných technológií, ani predpoklady, koľko takto upravených áut nakoniec zákazníci kúpia. Toto sú často otázniky aj pre ekonomické oddelenia samotných automobiliek.
Ani tak však nemusí mať zákazník úplnú istotu. Už mnohé súčasné motory majú odnova malú emisnú rezervu, pričom stačí mierne zhoršenie stavu motora (povedzme zanesením karbónom a nespáliteľných zvyškov z povinných biozložiek v palive) a na emisnej kontrole je problém. Konštruktéri upozorňujú, že pri takto radikálnom sprísnení požiadaviek na spaľovacie motory (vrátane prísnejšieho posudzovania emisií studeného motora) sa môže ľahko stať, že mnohé motory skonštruované na hranici ekonomickej únosnosti nakoniec zákazníkov vytrestajú práve nestabilitou produkovaných emisií už pri prvej emisnej kontrole. V kombinácii s pripravovanými zmenami chemického zloženia palív a navýšením povinných biozložiek môže ísť o posledný klinec do rakvy spaľovacích motorov. Je tak veľmi pravdepodobné, že automobilky nakoniec výrazne preriedia ponuku áut so spaľovacími motormi, ktoré by sa po úpravách stali pre zákazníkov príliš "rizikové", či cenovo vzdialené. Vynútené cenové vyrovnanie elektromobilov a áut so spaľovacími motormi tak treba údajne vnímať skôr touto optikou. Konštruktéri však nekritizujú samotné emisné limity, ale nerovnováhu protiemisných pravidiel a opätovné politické zvýhodňovanie jednej technológie na úkor druhej.
zdroj: Reuters, ACEA, Euractiv, European Commission
