Fakty sú jasné bez ohľadu na to, čo si myslíme o jadrovej energii a za akú bezpečnú ju považujeme. Hoci sa EÚ zaviazala k postupnému koncu spaľovacích motorov od roku 2035, už dnes pribúdajú otázniky, či táto stratégia skutočne prispeje k napĺňaniu jej klimatických cieľov. Elektromobily nie sú (a nikdy neboli) ekologicky „čisté“. Naopak, podieľajú sa na produkcii CO2. Nehovoríme teraz len o ich výrobe a likvidácii, ale aj o samotnej prevádzke. Vojna na Ukrajine tento problém ešte viac zvýraznila.
Viacero negatívnych faktorov sa v Nemecku spojilo do jedného. Nemci dávajú zbohom funkčným jadrovým elektrárňam a súčasne dramaticky poklesli objemy plynu dodávaného z Ruska. To znamená, že krajina zažíva renesanciu uhlia. Minister hospodárstva Habeck tvrdošijne vylučuje návrat k jadrovej energetike. Tento „mix“ je najlepší recept na to, ako elektrinu nielen predražiť, ale aj poriadne zašpiniť. Aj naďalej pritom môže na nabíjacej stanici svietiť štítok „zelená energia“, no my už budeme dávno vedieť, že v prípade Nemecka to jednoducho nie je pravda.
Profesor Thomas Koch z Technologického inštitútu v Karlsruhe sa pozrel na prevádzku elektromobilov zblízka a prišiel so zlými správami.
Odborník počítal s priemernou spotrebou elektrického auta 18,4 kWh na 100 kilometrov, avšak ako sám zistil, toto ani zďaleka nie je finálne číslo – elektrárne totiž musia po započítaní rôznych strát vyrobiť výrazne viac energie. Koch sa dopracoval k tomu, že celkovo musí elektráreň dodať až 23,6 kWh, aby elektroauto zvládlo prejsť 100 kilometrov.
Do svojho prepočtu započítal aj také faktory ako straty v distribučnej sieti či straty pri nabíjaní vozidiel a iné nepriaznivé účinky. Stále však nezohľadnil rozličné špecifické podmienky, ako sú napríklad veľmi nízke teploty, takže rozdiel môže byť v praxi ešte priepastnejší v závislosti od ročného obdobia.
Bilancia sa bude zhoršovať
Pravda je taká, že celková ekologická bilancia elektromobilov nikdy nebola taká optimistická, ako sa často podsúva. Prečo? Emisie CO2 sa nedajú odmerať tým spôsobom, že zoberieme do úvahy len obnoviteľné zdroje energie, ako sú voda, vietor či slnko. Tie nestačia na pokrytie základných potrieb krajiny – áno, čítate správne, hoci je v Nemecku vo všeobecnosti vysoké povedomie o ekológii a klimatickej kríze, obnoviteľná elektrická energia ani tu v praxi stále nepokryje veľkú časť potrieb obyvateľov.
Nemecko si musí pomáhať jadrovou energiou, plynom a aktuálne čoraz viac aj uhlím, aby pokrylo dopyt po energii nad rámec základných potrieb občanov. To nie je príklad Slovenska, ktoré síce tiež zasiahla energetická kríza, no zároveň ide kompletne rozdielnou cestou – momentálne spúšťa tretí jadrový blok v Mochovciach a na jadro sa chce spoliehať aj do budúcna.
Tak či onak, zdroj energie prosto musíme zobrať do úvahy pri počítaní výsledných emisií. Expert nemeckého technologického inštitút sa dopracoval k záveru, že priemerné emisie CO2 pre kompaktné elektroautá dosahujú v Nemecku 175 gramov CO2 na kilometer. Toto číslo je za prvé dva štvrťroky 2022.
Sú elektrické autá ekologické? Rozhodne nie vždy, odpoveď nie je jednoduchá.
Už dnes pritom vieme, že Nemecko túto hodnotu v budúcnosti nedosiahne – naopak, krajina si ešte viac pohorší. V prvom polroku 2023 sa emisie elektroáut výrazne zvýšia, a to najmä v dôsledku „stopky“ pre vybrané jadrové elektrárne od 15. apríla 2023. Výsledkom by mala byť odhadovaná hodnota 184 g CO2/km.
To však nie je všetko – číslo stúpne podľa odborníkov ešte viac, po úplnom odstavení jadrových elektrární v roku 2024 sa má zvýšiť na 196 g CO2/km. Tu pritom inštitút počíta s rozšírením veterných elektrární a fotovoltických systémov o 10 % v porovnaní s jeseňou 2022. Ak sa to nepodarí, bilancia elektroáut bude ešte horšia. Sen o autách na baterky bez emisií je však už dnes na míle vzdialený od reality.
Zdroj: Focus
