Ako vo svojej vodíkovej stratégii prezentuje aj EÚ, vodík je pre dekarbonizáciu priemyslu veľmi dôležitým prvkom. V roku 2050 by mal pokrývať až 24 % svetového dopytu po energii, pričom nemalú časť spotrebuje samotná doprava. Ako však upozorňuje organizácia Environmental Defense Fund (EDF), má to malý háčik. Vodík je totiž po zmiešaní s metánom v atmosfére nebezpečným skleníkovým plynom a môže výrazne prispieť ku klimatickým zmenám. „Vodík je nepriamy skleníkový plyn, ktorý je v momente svojho uvoľnenia až 200-krát účinnejší, než oxid uhličitý,“ varuje vedecký pracovník EDF, Steve Hamburg. Jeho slová potvrdzuje aj Ilissa Ocková z EDF: „Vodík je tak účinným skleníkovým plynom, že by mohol podkopať naše klimatické úsilie pri dekarbonizácii spoločnosti.“ Doplnila pritom, že nepomôže ani fakt, že sa vodík bude získavať z obnoviteľných zdrojov.
Ide o jeho úniky, treba im zabrániť
K otázkam okolo vodíka sa vyjadril aj Postupimský inštitút pre výskum klimatických dopadov, aj jeho vedci upozorňujú na riziká spojené s únikom vodíka do atmosféry. Steve Hamburg z EDF upresňuje: „Vodík, ktorý uniká do atmoaféry, je silným skleníkovým plynom, pretože predlžuje účinok metánu v atmosfére a prispieva ku skleníkovému efektu. Vodík reaguje s metánom a vzniká troposférický ozón. Aby toho nebolo málo, vodík v atmosfére generuje vodnú paru, ktorá tiež prispieva k skleníkovému efektu.“
Ako zhodne uvádzajú viaceré štúdie, rozhodujúce bude, ako účinne sa zabráni úniku voľného vodíka do atmosféry. Aby však boli vedci schopní poskytnúť presné čísla, potrebujú čas na poriadny prieskum. Vzhľadom k tomu, že molekuly vodíka sú podstatne menšie, než metán, podľa americkej ekologickej organizácie Clean Air Task Force by mohla byť pri súčasných technológiách spotreba jednej tony vodíka sprevádzaná únikom približne 5 – 30 kg vodíka, čo by vraj malo rovnaký dopad ako 1 – 6 ton CO2. Jedným dychom však vedci rovno dodávajú, že úniky vodíka už konštruktéri intenzívne riešia a v budúcnosti sa predpokladá, že sa im podarí veľmi efektívne zabrániť.
