Masívny prechod k elektromobilom a jeho populistická politická podpora bez akéhokoľvek odobrenia vedeckej obce začína otvárať oči čoraz väčšiemu počtu ľudí. Tí totiž rýchlo zisťujú, že to s elektromobilitou v praxi nie je tak ružové, ako sa nám úplatní politici neraz snažia nahovoriť. Stále väčšia časť vedeckej obce navyše začína nahlas hovoriť o tom, že potrebujeme serióznejšiu alternatívu. Hoci sú elektromobily skutočne riešením, nespasia nás úplne a riešia len časť problému, ktorý tu máme. Navyše, hovoriť o zachraňovaní planéty pri súčasnom energetickom mixe výroby elektrickej energie, kedy sa jej veľká časť stále nevyrába z obnoviteľných zdrojov, je nanajvýš hlúpe a krátkozraké. Nehovoriac o systéme štátnej podpory a dotácií, ktorá nie je ničím iným, než legálnym „okrádaním“ všetkých, ktorí nemajú na nový elektromobil.
Ani vodík nás pravdepodobne úplne nespasí, ako alternatíva k čisto elektrickým autám by však mohol fungovať veľmi dobre.
Vodík má šancu zamiešať karty
Práve situácia, keď sa veľká časť elektrickej energie vyrába „špinavým“ spôsobom, nahráva aj alternatívnym palivám ako CNG, či vodík. Podľa najnovšej vedeckej štúdie spoločnosti Joanneum Research, ktorú si na objednávku nechala vypracovať Medzinárodná automobilová federácia (FIA), sú pri súčasnom spôsobe výroby elektrickej energie autá na CNG (s 15 % podielom biometánu) a na vodík (s palivovými článkami) šetrnejšie k životnému prostrediu ako elektromobily. Situácia sa obráti v prospech elektromobilov až v momente, keď bude 100 % elektrickej energie pochádzať z obnoviteľných zdrojov. To, samozrejme, neznamená, že elektrické autá nemajú budúcnosť, či sú zlé, ale skôr to, že ich násilným pretláčaním medzi zákazníkov planétu skutočne nespasíme.
Vodík sa do tlakových nádrží auta čerpá podobne ako LPG.
Vodík ako zadné vrátka
Vodík síce stále patrí skôr medzi palivá budúcnosti, no autám na jeho pohon sa aj napriek ošiaľu okolo elektromobility venujú aj najväčší automobiloví hráči. Hyundai postavil SUV Nexo, Toyota neustále zdokonaľuje sériový sedan Mirai, Honda má model Clarity FCV, Mercedes-Benz realizuje pilotný program GLC F-Cell, BMW ukazuje i-Hydrogen, Volkswagen pracuje na modeli Crafter HyMotion a vývoj vodíkových áut ohlásil aj koncern PSA.
Vodíkovému pohonu stále verí aj Mercedes-Benz. Na obrázku je jeho SUV GLC F-Cell.
Elektrolýza je cesta
Vodík je možné vyrábať niekoľkými spôsobmi, práve to však výrazne ovplyvňuje jeho celkovú „emisnú“ bilanciu. Parný reforming metánu je síce cesta, ako získať vodík aj z komunálneho odpadu, ako efektívnejšia sa však ukazuje elektrolýza. Jej efektivita je približne 85 %, treba však počítať s tým, že celková efektivita vodíkových áut sa znižuje o straty pri distribúcii vodíka (straty pri plnení do externých nádrží predstavujú asi 30 %) a straty pri opätovnej premene vodíka na elektrickú energiu v palivových článkoch vodíkových áut. Tu však treba zdôrazniť, že výrazné straty sú aj pri distribúcii elektrickej energie k nabíjacím staniciam elektromobilov, rovnako ako pri samotnom nabíjaní. Tak, či tak, za predpokladu, že budeme vyrábať 100 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, viac ako na elektrolýzu sa oplatí elektrickou energiou rovno nabíjať elektromobily. Vodík má však aj napriek tomu šancu. Prečo? Pretože ho vieme získať z morskej vody.
Pohľad do útrob Hondy Clarity Fuel-Cell prezrádza, že skladovanie vodíka v aute je stále priestorovo náročným procesom.
Morská voda vracia úder
Výroba vodíka zo sladkovodnej vody (pri elektrolýze vzniká z vody vodík a kyslík) zaváňa až barbarstvom, prelom však spôsobila nová technológia jeho výroby z morskej vody. Vedecký tím z univerzity Stanford skonštruoval zariadenie na elektrolýzu, ktorého elektródy sú odolné voči agresívnej morskej vode. Ako uvádza vedecký magazín Proceedings of the National Academy of Sciences, veľmi zjednodušene povedané, ide o vrstvu síranu nikelnatého na kladnej elektróde zariadenia, ktorá predĺži jej životnosť v slanej morskej vode z bežných 12 hodín na viac ako 1000 hodín. Jednoduchosti novej metódy výroby vodíka navyše prospieva fakt, že sa na ňu dá využiť slnečná a veterná energia prímorských oblastí.
Nech to už s výrobou vodíka dopadne akokoľvek, ukazuje sa, že elektrika nie je jediným možným zdrojom energie budúcej mobility. Zabúdať nesmieme ani na to, že kým elektrickú energiu nemožno efektívne dlhodobo skladovať, vodík áno. Jeho produkcia sa dá navyše ľahko regulovať a prispôsobovať aktuálnemu dopytu, čo je pri elektrickej energii (najmä pri jej vysokej spotrebe) náročný proces.
zdroje: ADAC, Proceedings of the National Academy of Sciences
