Volvo má problémy. Rešpektovaná nemecká stránka Automobilwoche v súvislosti so švédskou značkou hovorí o meškaní, vážnych softwarových nedostatkoch a rozsiahlych zmenách na manažérskych postoch.
Dôvodom je predošlá „vláda“ Håkana Samuelssona, ktorá – zdá sa – nebola taká bezstarostná, ako sa možno javila v čase jeho éry. Jeho nástupca, Jim Rowan, ktorý predtým pôsobil v britsko-singapurskej technologickej firme Dyson Group, zo začiatku veril, že bude môcť pokračovať tam, kde skončil jeho predchodca, ukázalo sa ale, že to nie je možné.
Ako uvádza Automobilwoche, Volvo je v technologickej kríze. Jej príčiny sú (podobne ako aj u iných koncernov) v mimoriadne náročnom vývoji modulárnych platforiem pre elektromobily a ich softwarových architektúr založených na relatívne malom počte riadiacich počítačových prvkov. Ak automobilka zlyhá pri vývoji niektorého modulu, môže sa veľmi rýchlo dostať do časového sklzu a starosti sa začnú nabaľovať.
A to je nakoniec i problém, ktorý nový šéf Volva objavil. Elektrický nástupca modelu XC90 mal byť pôvodne na trhu už na konci roka 2022, ako sa ale ukazuje, Švédi budú radi, ak sa im nové EX90 podarí dokončiť koncom tohto roka a na mimoriadne dôležitý severoamerický trh novinka vstupi v prvých mesiacoch 2024.
Zaujímavé na tejto nepríjemnej anabáze je, že Jim Rowan neváhal identifikovať konkrétnu osobu, ktorá je za meškanie zodpovedná. Padlo meno Henrik Green, teda meno šéfa vývoja, ktorý v januári rezignoval.
Ako vyšlo najavo, bol to Samuelssonov chránenec. Bývalý generálny riaditeľ ho v priebehu ôsmich rokov povýšil hneď šesťkrát. Green dokonca údajne veril, že sa mu starého šéfa podarí nahradiť, lenže blesková kariéra mala nakoniec ešte rýchlejší koniec.
Rowan si do Volva pritiahol Petera Mertensa, ktorý vo švédskej automobilke pôsobil v rokoch 2011 až 2017 ako šéf výskumného a vývojového oddelenia, kým firmu neprevzalo čínske Geely. Mertens mal sa úlohu (ako hovorí zdroj blízky automobilke) „strkať prsty do otvorených rán a pýtať sa“. Od tej chvíle zažila kariéra Greena strmý pád.
Ten istý zdroj informácií hovorí, že Green mal vo zvyku so Samuelssonom nesúhlasiť, ak mal nejaké pochybnosti o tom, či firma danú vec zvládne, a to napriek tomu, že technici neváhali vyjadrovať svoje pochybnosti. Nakoniec sa stalo to, pred čím bol šéf mnohými varovaný, ale iné názory nechcel počuť. Green nebol schopný dodržať svoje sľuby a veľké projekty v oblasti počítačovej a softwarovej architektúry výrazne zaostali za pôvodnými plánmi.
Čínska matka má veľké oči
Pár nových ľudí má teraz za úlohu vytiahnuť Volvo z krízy a držia sa jednoduchých hesiel: „Realizmus na dennom poriadku“ a „Volvo môže sľúbiť len to, čo dokáže splniť“. Je na čase. Materský čínsky koncern má pomerne vysoké očakávania, pokiaľ ide o predajné čísla. A tie momentálne dosť krívajú. Aj preto bude zaujímavé sledovať, či Volvo skutočne bude schopné predávať v roku 2025 až 1,2 milióna áut ročne. Skoro dvojnásobok v porovnaní s vlaňajškom.
zdroj: Volvo, Automobilwoche
