Automobilka vraj zistila, že jej zákazníci vlastne nechcú autonómne riadenie a preto ich radšej nechá šoférovať. Je vcelku zaujímavé, že na to prišli práve teraz, pár dní po spomínanej nehode. „Nemáme ambície mať vozidlo, ktoré dokáže v mestskej premávke šoférovať z bodu A do bodu B. Ak ste bežný zákazník, naozaj po niečom takom túžite? My skôr veríme, že v situáciách, keď vás nečaká zábava za volantom, môžete zapnúť autopilota a robiť niečo iné, využiť čas efektívnejšie. To je produkt, ktorý vyvíjame,“ povedal Håkan Samuelsson, riaditeľ značky.
"Vždy tu bude nejaká odchýlka. Dostávame sa síce bližšie a bližšie k cieľu, ale nikdy nebudeme schopní sa vysporiadať s tým, že vám napríklad cez cestu spadne strom alebo pred vozidlo vybehne dieťa. Ak nieto zrazí človeka, ktorý vbehol pol metra pred idúce vozidlo, nemôžeme s tým nič robiť. A inak to nebude ani za tridsať rokov. Teda, ak nebudeme mať v hlave čip. A ja dúfam, že ho mať nebudeme,“ tvrdí Jochen Haab.
Autopilot neochráni posádku na 100%
Volvo zistilo, že ani najmodernejšia technológia nedokáže vždy zabrániť kolízii. Preto už neuvádzajú spomínanú informáciu o tom, že autopilot ochráni posádku na 100%. Okrem toho plánuje automobilka v budúcnosti predstaviť systém, ktorý dokáže prevziať kontrolu na vozidlom, no iba za určitých okolností (napr. pri dopravných zápchach). Jediné, čo Volvo z predchádzajúcich vyhlásení neruší, je plná zodpovednosť za nehody spôsobené pri zapnutom autopilote. „Pokiaľ s takýmto systémom vstúpite na trh, musíte prevziať zodpovednosť. Ak na to nie ste pripravení, musíte predstaviť niečo iné. Volvo nepošle na trh systém, ktorý je možné aktivovať a pritom oddychovať, ak nebude absolútne bezpečný,“ dodal Samuelsson.
Lenže Jochen Haab, riaditeľ divízie pre aktívnu bezpečnosť a testovanie Mercedes-Benz, si myslí niečo iné. Podľa neho budú ľudia umierať aj v autonómnych vozidlách, vraj je to „nevyhnutné“. „Vision Zero (podobný projekt, ako Volvo) je iba vízia. Som inžinier a nula pre mňa znamená nula plus/mínus nejaká tolerancia. Vždy tu bude nejaká odchýlka. Dostávame sa síce bližšie a bližšie k cieľu, ale nikdy nebudeme schopní sa vysporiadať s tým, že vám napríklad cez cestu spadne strom alebo pred vozidlo vybehne dieťa.“
„Ak nieto zrazí človeka, ktorý vbehol pol metra pred idúce vozidlo, nemôžeme s tým nič robiť. A inak to nebude ani za tridsať rokov. Teda, ak nebudeme mať v hlave čip. A ja dúfam, že ho mať nebudeme,“ povedal Haab. „Myslím, že to robíme správne. Zvolili sme chytrý prístup, kedy raz za čas urobíme jeden krok. To je spôsob, akým sa k veci staviame a prináša nám to dôveru zákazníkov. Je to podobné, ako keby ste chceli malé dieťa chodiť. Takisto sa hneď nerozbehne. Pri veľkých skokoch môžu byť veci nestabilné, pri rozumnom tempe je všetko v poriadku,“ dodal.
