Znižovanie rýchlosti vôbec nemusí zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky.
Nová štúdia z Dánska tieto zažité predstavy vyvracia. Podľa jej výsledkov, s vyššou rýchlosťou klesá počet nehôd. Dáni dva roky pozorovali správanie vodičov na dvojprúdových okresných cestách všetkých tried. Spolu so správaním samozrejme zaznamenávali počet nehôd, zranenia a úmrtnosť.
Miestne autority zvýšili rýchlosť na dotknutých cestách z 80 km/h na 90 km/h. Vďaka tomuto kroku došlo k z níženiu rozdielu medzi najrýchlejšími a najpomalšími vodičmi. Keďže pomalí zrýchlili a rýchli spomalili, znížil sa počet predbiehaní. S nižším počtom vodičov v protismere klesla aj nehodovosť.
Plošné zrušenie rýchlostných obmedzení by samozrejme prinieslo anarchiu. Zdá sa však, že na mnohých úsekoch sú obmedzenie zbytočné.
Dánsko nie je jediný prípad, ktorý hovorí o tom, že rýchlostné limity nefungujú úplne tak, akoby mali.
Tento prípad vôbec nie je ojedinelý. Podobný efekt malo zvýšenie rýchlosti na dánskych diaľniciach. Pred deviatimi rokmi stúpla maximálka zo 110 km/h na 130 km/h. Rovnaké výsledky dosiahli aj v Austrálii, kde zaviedli na svojich diaľniciach rýchlostné obmedzenie. Po niekoľkých rokoch ho museli na istých úsekoch zrušiť, pretože jeho efekt bol minimálne nulový.
Zoberme si ako príklad nemecké diaľnice, kde vo všeobecnosti neplatí žiadny rýchlostný limit. Práve tieto diaľnice patria k najbezpečnejším v Európe. Musíme však brať do úvahy fakt, že ide naozaj o kvalitné diaľnice.
Všetky tieto prípady sa vzťahujú na cesty mimo miest a obcí. V týchto úsekoch by bezhlavé zvyšovanie rýchlosti asi veľa bezpečnosti neprinieslo. Na druhej strane však iniciatíva za 30 km/h v mestách a podobné projekty sú úplne scestné.
Zdroj: autoexpress.co.uk
Prečítajte si aj: Majú rýchlostné limity na diaľniciach zmysel?
