Ako človeka zaoberajúceho sa jazdnými vlastnosťami áut a zároveň priaznivca youngtimerov ma správa poisťovne Hagerty samozrejme okamžite zaujala. Svoju úlohu v tom pochopiteľne zohrala aj legendárna a dnes mimoriadne cenená Tatra 87. Jej fotografie dokumentujúce skúšky a najmä pohľad na vzácnu Tatru ležiacu na boku, priťahujú pozornosť hádam všetkých. Celá akcia má však podstatne hlbší význam, než by sa mohlo zdať. Spoločnosť Hagerty zaoberajúca sa poisťovaním a oceňovaním veteránov pripravila seriál o reálnej ovládateľnosti niektorých „problémových“ áut minulosti, v ktorom v spolupráci s testovacím jazdcom Samom Smithom poukáže na špecifiká niekoľkých áut. Ako prvá prišla na rad mimoriadne vzácna a dokonalo zreštaurovaná Tatra 87. A aby to malo správnu dynamiku, s autom sa veľmi nemaznali.
Z podobných fotografií sa robí veteránistom a priaznivcom Tatry 87 zle. Myslím, že toto zaskočilo aj samotných Američanov, kde je Tatra mimoriadne ceneným veteránom.
Prifúknite pneumatiky, zdajú sa nám príliš podhustené
Nejdem tu podrobne popisovať priebeh testovacích procedúr, Sam Smith sa však v správe z akcie sústredil na opis jazdných vlastností zberateľskej Tatry 87, kde hovorí o jej kmitaní v pozdĺžnom smere a citlivosti na bočný vietor. Zároveň však vyzdvihuje komfort a jej špecifický spôsob ovládania. Osobné Tatry toho obdobia (a v určitej obmedzenej miere to platilo aj pre neskoršie verzie T 613 a T 700) boli totiž charakteristické motorom uloženým až za zadnou nápravou a kyvadlovou zadnou nápravou. Z podstaty jej fungovania vyplýva jej citlivosť na pôsobenie odstredivých síl a tzv. klopný moment ťažiska. V praxi si totiž autá s týmto druhom náprav pri bočnom náklone pod seba „ukladali“ zadné koleso na vonkajšej strane oblúka (vidieť to aj na priložených fotografiách) a jazdili doslova po bočnici pneumatík. To je dosť nerovnovážny stav citlivý na náhlu zmenu ťažiska, keď si auto navyše nedokáže pomôcť ani priľnavosťou behúňa zadného kolesa na vnútornej strane zákruty. Často pri ňom dochádza k náhlej strate priľnavosti a strate kontroly nad autom. Tento jav je mimochodom známy aj všetkým vodičom škodoviek s motorom vzadu (okrem neskorších verzií Garde, Rapid a Š 130 – 136 s vlečenými ramenami so šikmou osou kývania). Konštrukéri Tatry si preto pomáhali zladením kinematiky náprav s konštrukciou a schopnosťami pneumatík. A práve tu je zakopaný pes. Testovaná Tatra jazdila na pneumatikách s inou konštrukciou a neskôr aj tlakmi. Kým jazdili s pneumatikami s pôvodnými tlakmi, ovládateľnosť bola aj na radiálnych pneumatikách akceptovateľná a zadok auta skĺzaval pomerne kontrolovane. Na základe analýz fotografií (odhalili výrazné deformácie pneumatiky a vznikla obava, že si ich Tatra „vyzuje“) sa však rozhodli tlaky v zadných pneumatikách zvýšiť. A problém bol na svete.
Všimnite si, ako extrémne Tatra deformuje bočnicu zadnej vonkajšej pneumatiky. Má to však svoj význam a Tatra na kyvadlovej polonáprave si tým pomáha k postupnému skĺzavaniu.
S výraznejšie nahustenou zadnou pneumatikou už Tatra nekĺzala po bočnici, ale opretá o hranu tvrdšej pneumatiky predviedla ukážkové preklopenie a následné salto na bok. Pre objektivitu treba dodať, že autá s kyvadlovými nápravami mali k tomuto správaniu tendenciu vždy a ich jazdné vlastnosti často patrili k nevyspytateľným.
Dodržiavajte tlaky v pneumatikách
Nie je dôležité, čo sa presne stalo, ide o to, že po zmene tlaku v pnaumtikách sa Tatra začala v rukách Sama Smitha správať úplne inak. Ako sám popisuje, v pravotočivej zákrute, do ktorej vchádzal tempom približne 20 mph (teda 33 km/h) a ktorú už predtým rovnakým tempom niekoľkokrát bezpečne absolvoval, sa Tatra zrazu „postavila“ na zadné koleso, to sa oprelo o hranu pneumatiky a Tatru namiesto plynulého skĺznutia nakopla pneumatika na bok. Práve táto udalosť má však hlbší odkaz aj pre nové autá. Aj tie sú totiž citlivé na správne tlaky v pneumatikách.
Dodržiavanie predpísaných tlakov a používanie správnych pneumatík sú pre bezpečnosť kľúčové.
Počas 17 rokov testovania som mal možnosť jazdiť na rôznych druhoch pneumatík, pričom sa krásne ukazuje, ako výrazne dokážu nižší profil, iná konštrukcia, či širší behúň meniť charakter jazdnej dynamiky auta. A hoci nie je s príchodom stabilizačných systémov tento problém až tak zjavný, vždy platí, že auto sa najbezpečnejšie správa pri predpísaných tlakoch (mám pocit, že s rastúcim profilovým číslom pneumatiky narastá aj význam správneho tlaku v nej). Stačí nenápadná zmena tlaku (niekedy podhustenie, inokedy prehustenie) a auto vás môže prekvapiť manévrom, ktorý vám dovtedy nikdy nepredviedlo. Moja rada na záver je, kontrolujte si pravidelne tlaky v pneumatikách (a používajte predpísané pneumatiky), naozaj je to pre bezpečnosť vás aj vášho okolia veľmi dôležité.
zdroj: Hagerty
