S praktickým zavádzaním elektromobilov do reálnej premávky vyplávali na povrch prvé reálne problémy, ktoré bude treba hneď, alebo v dohľadnej dobre riešiť. Vývoj samotných áut majú automobilky, zdá sa, zvládnutý dobre. Ich cena je vzhľadom na použité technológie a akumulátory samozrejme vyššia, ich výkony aj dojazdy však pomaly rastú a mnohé z nich začínajú byť z hľadiska praktického využitia skutočnou alternatívou pre autá s konvenčnými spaľovacími motormi. S čím sa však väčšina krajín stále borí, je viaznuca dobíjacia infraštruktúra.
Viac elektromobilov znamená viac elektrických nabíjačiek a vyššiu spotrebu celosvetových zásob medi.
Kde tú meď vziať?
Problém totiž nie je len samotný počet nabíjacích staníc a ich výstavba, ale najmä dimenzovanie a kapacita súčasnej elektrickej siete. V čase jej výstavby sa síce počítalo s určitými rezervami, no nikto vtedy nepredpokladal, že nás jedného dňa zaplavia elektromobily a spotreba elektrickej energie a nároky na jej distribúciu narastú v násobkoch vtedajšej potreby. Často tak neostane iné riešenie, ako jej posilnenie a natiahnutie ďalších elektrických káblov s dostatočne dimenzovaným prierezom. Na to však potrebujeme ďalšie nerastné suroviny, najmä dnes tak často využívanú meď.
Škótska poradenská spoločnosť Wood Mackenzie zaoberajúca sa prognózami elektromobility odhaduje, že za desať rokov bude len v Európe potrebných približne 20 miliónov nabíjacích staníc. To si samozrejme vyžiada mnoho nových elektrických vodičov, čo v praxi bude znamenať len v oblasti nových nabíjačiek nárast spotreby medi o celých 250 %. Z ktorých zdrojov toľko medi vziať a ako sa k nej ťažobné spoločnosti dostanú, zatiaľ známe nie je. Ako sa však zdá, práve z medi sa stane strategická surovina najbližšej budúcnosti.
Jeden priemerný elektromobil dnes potrebuje až 80 kg čistej medi.
To samozrejme nie je koniec. V súčasnosti tvoria elektromobily asi 1 % zo všetkých prevádzkovaných áut, triezve odhady však hovoria, že v roku 2030 už budú mať elektrické autá na celkovom objeme predajov nových áut podiel až 11 %. Súčasná matematika je pritom jednoduchá, kým dnešné stredne veľké auto so spaľovacím motorom používa približne 20 kg medi, pri hybride sa množstvo potrebnej medi zvýši na 40 kg a čistokrvný elektromobil jej „zhltne“ až 80 kg. Každý elektromobil teda len na svoju stavbu potrebuje 4-krát viac medi ako auto s klasickým spaľovacím motorom.
Hybridné modely potrebujú polovičné množstvo medi ako plnokrvný elektromobil.
(NE)dostupnosť elektriny na cestách je problém
Z výskumu reálnych potrieb vodičov vyplýva, že najväčšiu obavu už v súvislosti s používaním elektrických áut nemajú ani tak z dojazdu (ten s vývojom skutočne rýchlo rastie), ale z malej dostupnosti nabíjacích staníc a doby, ktorú musia pri nabíjaní strpieť. Už aj 30 minút v kombinácii s možnosťou príchodu k obsadenému stojanu prináša potrebu veľkého plánovania, na ktoré nie sú terajší majitelia áut so spaľovacími motormi zvyknutí.
Čím ju nahradiť?
Výskumníci samozrejme zisťujú, čím meď nahradiť. Jej celosvetové zásoby sú totiž obmedzené a ukazuje sa, že čoskoro nemusia stačiť pokrývať celosvetový dopyt. Hliník a jeho zliatiny alternatívou údajne nie sú a riešením bude len objavenie nového materiálu. Ktorým smerom sa nakoniec technológie v oblasti prenosu elektrickej energie pohnú, si na teraz nedovolí nikto predpovedať, isté však je, že meď si už teraz ťažobné spoločnosti začínajú chrániť ako oko v hlave a jej ceny do budúcna výrazne porastú.
