Aktuálna situácia na trhu s ropou, kedy sa ceny tejto suroviny prepadajú na historické minimá, je dôsledkom kombinácie dvoch hlavných faktorov. Na jednej strane je masívne klesajúci dopyt zapríčinený opatreniami v súvislosti s koronavírusom (najskôr v Číne a postupne v Ázii, Európe a USA) a na druhej strane konflikt medzi Ruskom a krajinami OPEC kvôli produkčným kvótam. Obidve strany konfliktu reagovali taktikou zvyšovania produkcie a následného znižovania cien ropy, pričom situáciu skomplikovala aj Saudská Arábia, ktorej došli nervy a ignorovanie dohody o znížení ťažby okolitými krajinami vyriešila rozhodnutím o zvýšení ťažby a taktikou zaplavenia trhu veľkým objemom lacnej saudskej ropy. Skrátka, neuveriteľný vzájomný boj ťažobných spoločností. Ale pozor, pre ceny palív na Slovensku nie je dôležitá cena, za akú sa obchoduje so severoamerickou ropou WTI. Pre nás sú dôležité priemerné ceny palív na rotterdamskej burze, kde sa predávajú palivá zo severomorskej ropy Brent.
Nelietajú lietadlá a nemáme skladovacie priestory
„Ponuka ropy je dnes o celú štvrtinu vyššia, než dopyt, zároveň sa však jednotlivé ekonomiky postihnuté koronakrízou otvárajú pomalšie,“ hovorí na adresu súčasnej krízy SAPPO (Slovenská asociácia petrolejárskeho priemyslu a obchodu). A prečo konkrétne klesá dopyt po rope? „Spôsobuje ho zavedenie preventívnych opatrení, obmedzenie pohybu obyvateľstva, zatváranie podnikov a celkové zníženie mobility. Problémom je aj kríza v ťažobnom priemysle, kedy pri nízkych výkupných cenách ropy začínajú niektoré ťažobné spoločnosti strácať konkurencieschopnosť. V globálnom meradle nám navyše chýbajú voľné skladovacie priestory,“ pokračuje SAPPO. Zníženie celosvetového dopytu (pred krízou svet denne spotreboval približne 100 mil. barelov ropy) spôsobil predovšetkým úbytok leteckých spojení (-10 % celosvetovej spotreby ropy), spotreba nafty však klesla menej, ako v prípade benzínu. Pre udržanie hospodárstva v chode je nafta omnoho dôležitejšia, než benzín, tlak na zníženie jej cien je preto nižší, než pri benzínoch.
Z tohto grafu je jasné, že výkyvy cien ropy Brent nekopírujú ceny palív úplne presne. Vždy dochádza k určitému oneskoreniu. Ale pozor, ak cena ropy rastie, tiež dochádza k oneskoreniu a ceny palív rastú až s určitým časovým oneskorením.
V hre je aj podiel biozložiek
Najvyššie daňové zaťaženie slovenských palív (spotrebné dane + DPH) spomedzi všetkých okolitých krajín je už dlhé roky verejným tajomstvom. Systém výpočtu daňového zaťaženia ovplyvňuje niekoľko faktorov, pravdou však je, že viac ako polovicu ceny benzínu aj nafty u nás tvorí práve súčet jednotlivých daní. Podľa portálu tvnoviny.sk aktuálne tvorí z konečnej ceny benzínu 1,11 €/l až 0,73 €/l daň (!). V prípade nafty za 1,06 €/l predstavuje daň 0,58 €/l.
Pohľad na vyššiu cenu palív na Slovensku však nemôžeme vnímať len optikou nadmerného daňového zaťaženia. Ako znova zdôrazňuje SAPPO, okrem kótovaných cien ropy (a ropných produktov) a daňového zaťaženia sa v cenách slovenských palív odráža aj aktuálny podiel a štruktúra biozložiek, administratívne poplatky a ceny ďalších surovín, ktoré vstupujú do výrobného procesu. „Do cien sa premietajú aj náklady na použité technológie a najmä súčasné ceny energií, t.j. elektriny a zemného plynu,“ dopĺňa vo svojom vyjadrení SAPPO. K cenovej politike sa však už SAPPO nevyjadruje, s otázkou prečo reagujú ceny PHM na Slovensku na pokles svetových cien ropy pomalšie než povedzme v susednom Rakúsku, oslovujeme aj priamo Slovnaft. „Ceny palív najvýraznejšie ovplyvňuje vývoj kótovaných cien ropy a ropných produktov na medzinárodných trhoch, vývoj kurzu dolára voči euru a rôzne dane a poplatky, ktoré sa v jednotlivých štátoch líšia,“ odpovedá trochu záhadne rafinéria. Konkrétnejšie informácie zostávajú predmetom obchodného tajomstva a nekomentuje ich ani konkurencia. „Hlavným dôvodom sú vysoké spotrebné dane, vyššie sú však aj marže distribučného reťazca,“ hovorí na tému vyšších cien na Slovensku Boris Tomčiak z investičnej spoločnosti Finlord. Podľa neho na Slovensku navyše chýba konkurenčné prostredie medzi čerpacími stanicami a rafinériami. Vylúčené nie je ani to, že predajcovia využili zníženie nákupných cien na zvýšenie svojich marží z predaja, čo je pri klesajúcich objemoch predajov jedna z ciest ako udržať potrebný, či žiadaný zisk. Nech je však už tajuplný reťazec daní a rôznych verejnosti skrytých poplatkov akýkoľvek, isté je, že v prípade cien palív nejde len o aktuálne ceny ropy. Ceny slovenských palív skrátka neklesajú priamoúmerne s cenou ropy (čím vyššia daň a ceny energií, tým je tento efekt výraznejší). Na zaujímavý fakt súvisiaci s nižšími cenami palív však upozorňuje aj Eva Sadovská zo spoločnosti Wood& Company. „Vývoj na trhu s ropou má dosah aj na slovenských spotrebiteľov potravín vo forme pomalšieho zdražovania potravín,“ dodáva Sadovská a zároveň pokračuje „potraviny je potrebné vyrobiť a do obchodov prepraviť, preto je neodmysliteľnou súčasťou ich cenotvorby aj vývoj cien energií a pohonných látok“.
Spotreba benzínu klesla viac, než spotreba nafty
A aké sú prepady predajnosti jednotlivých palív na Slovensku? V marci 2020 zaznamenali slovenské čerpacie stanice medziročný pokles predajnosti priemerne 30 % za všetky palivá. „Treba si uvedomiť, že pokles 30 % je priemerom, omnoho výraznejšie, než pri nafte, nám klesla spotreba všetkých automobilových benzínov,“ komentuje pokles dopytu SAPPO.
Vývoj cien palív na slovenskom trhu.
Typické sezónne výkyvy nečakajte
Na ceny palív má každoročne veľký vplyv aj sezónnosť. V lete stúpa dopyt po benzínoch, ľudia cestujú na dovolenky, presúvajú sa na výlety a tak jeho cena rastie rýchlejšie než pri nafte, ktorá má o dopyt postarané celoročne (nákladná doprava, vykurovacie oleje vyrábané z rovnakých ropných frakcií ako nafta a pod.). Podľa Lukáša Váchu zo spoločnosti Conseq Investment Management však tento rok nemáme očakávať rovnaký scenár ako v minulých obdobiach. „Uvidíme, či tento rok vôbec budeme môcť niekam vycestovať, výkyvy v cenách typické pre leto tento rok neočakávame,“ dodáva Vácha.
Kauza „zimný benzín“
Na verejnosť prenikli aj informácie, že v súvislosťou s veľkým prepadom predajov sa na čerpacích staniciach nestihol vypredať „zimný“ benzín a na niektorých čerpacích staniciach je stále v predaji. Od 1.3. do 30.4. a v termíne 1.10. – 15.11. je totiž podľa zákona v predaji tzv. prechodný benzín a od 1. mája už tankujeme letný benzín s menším tlakom pár. Pýtali sme sa preto, aké sú medzi zimným a letným benzínom rozdiely a aký to má význam. „Hlavný rozdiel medzi letným a zimným benzínom je v jeho prchavosti. Letný benzín obsahuje výrazne nižší podiel najľahších, najprchavejších látok, potrebných najmä pri štarte a akcelerácii,“ hovorí Miroslav Mrzula, manažér rozvoja produktov spoločnosti Slovnaft. „Rozdiel medzi zimným a letným benzínom u nás a v okolitých krajinách sa pohybuje do 10kg/m3. Z hľadiska energetickej hustoty je to cca o 1 - 1,5 % menej energie v jednom litri zimného benzínu v porovnaní s letným. Avšak, vplyv na spotrebu majú aj iné parametre v benzíne, ktoré tak znižujú negatívny dopad hustoty. Napríklad vďaka výhodnejšiemu odparovaniu je lepšia akcelerácia a reakcia na plynový pedál v prípade zimného benzínu,“ dodáva Mrzula. "Rozdiely medzi zimným a letným palivom vyplývajú z potreby zaistiť optimálne štartovanie a prevádzku motora vzhľadom na vonkajšie teploty. Hlavným rozdielom medzi týmito druhmi je tlak pár. Zákazník rozdiel medzi zimným a letným palivom väčšinou nezaznamená," dopĺňa aj spoločnosť OMV.
A aký vplyv má menšia energetická hustota zimného benzínu na spotrebu auta? Podľa Miroslava Mrzulu je rozdiel 1 – 1,5 % pri bežnom jazdení prakticky zanedbateľný a upozorňuje na faktory, ktoré spotrebu ovplyvňujú výraznejšie. „Pri bežnej prevádzke do toho vstupuje množstvo externých faktorov majúcich rovnaký, alebo dokonca mierne vyšší vplyv – vonkajšia teplota, zimné vs. letné pneumatiky, správne nahustené pneumatiky, vyššia vlhkosť, zapnutá ventilácia/kúrenie, pootvorené okno. Najvýznamnejším ovplyvniteľným faktorom stále ostáva samotný vodič a jeho jazdný štýl,“ dopĺňa odpoveď Miroslav Mrzula.
Pozn. redakcie: Zimné a letné benzíny majú význam najmä pre staršie automobily, kosačky, či iné zariadenia využívajúce karburátory. Práve iný parameter „Tlak pár DVPE“ udáva schopnosť benzínu odpariť sa v komore karburátora, či na stenách valcov. Na letný benzín je preto štartovanie karburátorového motora v mrazoch veľmi problematické (neodparuje sa v potrebnej miere) a nedokáže sa odpariť ani v premrznutých valcoch, naopak, zimný benzín sa v lete motoroch doslova „varí“ a komplikuje teplé štarty. Súčasné vstrekovacie systémy áut si však so zimným benzínom v lete poradiť dokážu.
Nad systémom zatiaľ nevyhráme
Z napísaného je jasné, že Slováci tankujú palivá dlhodobo drahšie než obyvatelia okolitých krajín. Dôvodov je evidentne viac a svojim dielom k tomu pridávajú štát, rafinérie aj predajcovia. V prípade daní pokles očakávať nemôžeme a v prípade rafinérií, či distribútorov a predajcov ide o dobre strážené obchodné tajomstvo. Dopátrať sa k príčinám s konkrétnymi hodnotami je prakticky nemožné, nech je však už pravda a podiel „viny“ jednotlivých aktérov obchodu s palivami akýkoľvek, faktom je, že ten, kto v celej veci ťahá za kratší koniec, je slovenský spotrebiteľ. Len pre porovnanie, pod cenu 1 euro/l sú už dnes ceny nafty aj benzínov vo všetkých okolitých krajinách (Česko, Maďarsko, Rakúsko, aj Poľsko).
zdroje: TASR, ČTK, Reuters, SAPPO, Slovnaft, OMV
