Rezort hospodárstva SR aj Európska komisia sa zhodujú na tom, že za zvyšujúcimi sa emisiami z dopravy na Slovensku môže rozvoj individuálneho automobilizmu na úkor hromadnej dopravy. Hovoria najmä o ústupe od vlakovej dopravy a presune veľkého objemu tovarov z koľajníc na cesty. Je pritom paradoxom, že až 78 % všetkých investícií plánovaných do roku 2030 má smerovať do individuálnej dopravy, na železnice z toho pôjde len 7 %.
Individuálna mobilita je emisné zlo
Na Slovensku tvoria emisie z dopravy 16,9 % všetkých emisií. Doprava je tak po priemysle a energetike tretím najväčším znečisťovateľom ovzdušia (ak teda trochu nelogicky uvažujeme len s CO2). Európska komisia však poukazuje na skutočnosť, že v období rokov 2007 – 2017 stúpla spotreba energie v doprave až o 33 %, pričom veľký podiel viny nesie rastúci počet vozidiel v premávke. Práve vysoký podiel individuálnej dopravy na Slovensku začína ležať Európskej komisii v žalúdku. V tzv. Správe o krajine pre rok 2020 uvádza opatrenia, ktoré by malo Slovensko v oblasti dopravy urobiť a riadiť sa nimi pri čerpaní eurofondov. Na strane 61 v nej hovorí o „potrebe dosiahnuť zefektívnenie dopravného systému, realizovaní cielených presunov medzi druhmi dopravy a zlepšení mechanizmov nasadzovania vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami.“ Ako dôvod znečistenia uvádza aj vysoký počet starých vozidiel v evidencii, zaujímavé však je, že sa opäť nepozastavuje nad kilometrovými výkonmi jednotlivých vozidiel. Odborníci totiž dlhodobo poukazujú napr. na skreslené údaje o priemernom veku vozidiel v evidencii. Mnoho zo starších vozidiel totiž reálne nejazdí, prípadne odjazdia v priebehu roka len pár kilometrov a najväčšie kilometrové výkony dnes absolvujú nové vozidlá s nízkymi spotrebami. V celkových štatistikách sa však tento údaj nikdy nespomína, s množstvom reálne odjazených kilometrov totiž úzko súvisí aj reálny podiel starších vozidiel na celkových emisiách z individuálnej dopravy.
Späť do vlakov
Veľmi logickou požiadavkou je však návrat veľkého objemu tovaru z ciest na železnice. Ich elektrifikáciou sa totiž vytvára omnoho efektívnejší a ekologickejší spôsob prepravy tovarov na väčšie vzdialenosti. EÚ však Slovensku vyčíta, že na to naša aktuálna sieť železníc stále nie je pripravená. A týka sa to aj prepravy ľudí. Slovensko dostalo za úlohu zatraktívniť hromadnú osobnú prepravu (zdá sa, že aj za cenu akéhosi potláčania individuálnej osobnej prepravy). Treba podotknúť, že to nie je zlá myšlienka a mám pocit (autor textu), že ľudia by sa hromadnej doprave v budúcnosti cielene určite nevyhýbali, problém však vidím v nekoncepčných riešeniach a dlhoročnom „rozbíjaní“ integrovanej hromadnej dopravy (neustále klesajúci počet spojov, zlá nadväznosť jednotlivých a pod.) Podľa Európskej komisie podiel autobusov a vlakov na celkovej preprave cestujúcich na Slovensku medzi rokmi 2012 a 2017 vzrástol len mierne z 22,7 na 25,6 percenta. Pri celkovej preprave nákladu dokonca klesol podiel železničnej a lodnej dopravy zo 41,3 na 36,5 percenta (uvádza Euractiv). Uprednostňovanie áut kritizujú aj mimovládne organizácie, podľa aktivistov je zlá situácia vo verejnej doprave dôsledkom desaťročí urbanistického a regionálneho plánovania a hospodárskych politík, ktoré sú založené na uprednostňovaní automobilov.
zdroj: Euractiv, EÚ
