Ako uvádza Škoda Auto, históriu špeciálne upravených mladoboleslavských áut začala písať už v roku 1906 Voiturette typ C s predĺženým rázvorom a prestavbou na vojenský sanitný špeciál schopný prevozu štyroch pacientov naraz. Neskôr sa pridali ďalšie typy a prestavby určené pre lekárov, hasičov, či jednotlivé zložky polície.
Po vojne aj do terénu
V máji 1946, teda rok po skončení vojny, odštartovala vo Vrchlabí výroba sanitiek na podvozkoch Škoda 1101/1102 „Tudor“. Tisícstovky s výkonom 23,5 kW dosahovali rýchlosť 90 až 100 km/h a životy zachraňovali dokonca aj v egyptskej Káhire. Obratný kompaktný „Tudor“ mal deliacu ohrádku vedľa šoféra vyklenutú dopredu, aby sa dovnútra vošlo zdravotnícke ležadlo. Zdravotník používal sklopné sedadlo. Bezpečnostné zložky zasa používali „bojové tudory“ Škoda 1101 P (policajné), ktoré v rukách skúseného šoféra a na vhodných pneumatikách dokázali v teréne aj bez pohonu všetkých kolies skutočné divy.
Škoda 1201 Ambulance (1957) - na báze vozidla Š 1201 STW vznikla séria sanitiek s vonkajšími rozmermi 4620 x 1680 x 1600 mm, ktoré ťažili z predností robustnej konštrukcie rámového podvozku s celokovovou karosériou a z komfortného odpruženia nezávisle zavesených kolies. Motor 1221 cm³/45 k (33,1 kW) zrýchlil ambulanciu vážiacu len 1190 kilogramov na 110 km/h. Vystavené vozidlo zo súkromnej zbierky slúžilo na Šumpersku v záchrannej službe. Od bežných sanitiek pre prevoz pacientov sa líšilo dlhšou karosériou a dvojdielnymi zadnými dverami.
Hrdinovia dôb nedávnych
V roku 1961 prevzali štafetu sanitné vozidlá Škoda 1202, pričom k inováciám patrilo napríklad doplnenie zadného listového pruženia dvoma vinutými pružinami. Avšak najrozšírenejším sanitným vozidlom automobilky sa stala až Škoda 1203, legendárna „tisícdvestotrojka“ s bezkapotovou karosériou s vnútorným objemom priestoru vyše 5 metrov kubických pri celkovej dĺžke len približne 4,5 metra.
Škoda 120 VB (1986) - „Stodvadsiatka“ ponúkla oproti predchodcovi Škoda 110 hlavne väčšiu ochranu posádky a modernejší dizajn. Štvorvalec 1174 cm³/50 k (36,7 kW) bol uložený pri poháňaných zadných kolesách. Tento koncept nebol výhodný len pri stúpaniach na klzkom povrchu, ale osvedčil sa aj v rely. Pôvodná modrá karoséria vozidiel VB (československá Verejná bezpečnosť) s bielymi pruhmi bola v rokoch 1975 až 1979 postupne nahrádzaná žlto-bielym prevedením s čiernymi nápismi VB.
Zásadný kvalitatívny skok znamenal na konci 80. rokov minulého storočia nástup novej generácie vozidiel Škoda s motorom naprieč pri poháňaných predných kolesách. To umožnilo znížiť podlahu v zadnej časti automobilu a vytvoriť prakticky ľubovoľnú nadstavbu. Škoda Favorit (Š788) z roku 1992 ostala síce len v rovine prototypu, ale kombi Forman a Forman Plus (1990 až 1995) už do bežnej prevádzky v nemocniciach skutočne nastúpili. Nasledovali sanitné verzie modelu Felicia Combi (1995 až 2001) a po roku 1998 i Octavia Combi.
Aktuálna výstava v Škoda Múzeu predstavuje, okrem iných exponátov, aj päť vzácnych úžitkových škodoviek a potrvá do začiatku októbra 2022.
Škoda 788 (1992) - z karosárskych verzií nového vozidla s pohonom predných kolies bol v sériovej výrobe realizovaný hatchback (Favorit, od roku 1987), kombi (Forman) a ľahké úžitkové vozidlo (Pick-Up). Z fázy prototypov sa ďalej nedostali alternatívy ako ľahký úžitkový automobil Š 786 s rázvorom 3100 mm a čiastočne presklenou nadstavbou určenou pre prepravu telesne postihnutých osôb a ani tu vystavená sesterská sanitná verzia s označením Škoda 788. Ide o jeden z mnohých prototypov a športových vozidiel uchovávaných v depozitároch Škoda Múzea.
Škoda Felicia Combi LX Polícia (1996) - populárna Felicia Combi (1995 až 2001: 351 905 ks) sa vďaka vyváženému pomeru úžitkových vlastností vrátane batožinového priestoru s objemom 447 až 1366 l stala nielen obľúbeným rodinným vozidlom. Polícia Českej republiky používala viac ako 5500 kusov tohto ľahkého, obratného, spoľahlivého a v prevádzke nenáročného kombi s dĺžkou 4205 mm. Felicia Combi slúžila v rôznych krajinách aj v oblasti pôšt a telekomunikácií.
zdroj: Škoda Auto
