Zákaz starších naftových áut bol nezmysel, tvrdia nemeckí vedci

Boj proti starším naftovým autám začal po prevalení mediálne známej aféry Dieselgate a neskoršom zistení, že automobilky podvádzali pri meraní emisií naftových motorov. Situácii nepomohli ani mnohé fanatické médiá, ktoré neraz prekrútili pravdu a v honbe za senzáciou vyvolali strach z naftových motorov medzi bežnými ľuďmi. Vzniknutú situáciu šikovne zneužili aj rôzne „ekologické“ organizácie, ktoré zahájili útok na spaľovacie motory a pod ťarchou často nelogických a nezmyselných argumentov presviedčali politikov a verejnosť o svojich pravdách. Olej do ohňa prilievala aj organizácia Deutsche Umwelthilfe (DUH), ktorá sa výrazným spôsobom pričinila o to, aby veľké nemecké mestá zakázali vjazd starších naftových áut do svojich centier.

Vytriezvenie

Pod obrovským spoločenským tlakom vyvolaným aférou Dieselgate začali rázne konať aj zákonodarcovia. Skracovali termíny platnosti jednotlivých emisných noriem, „uťahovali“ kohútiky jednotlivým zložkám emisií spaľovacích motorov, až dospeli do štádia, kedy to už automobilky bez pomoci elektromotorov nezvládnu. Dôsledkom často unáhlených legislatívnych rozhodnutí však neboli len „čistejšie“ normy, ale aj pretláčanie nových, často nevyskúšaných a drahých technológií do áut pre bežných ľudí. S vytlačením klasických modelov z trhu a nástupom drahých elektromobilov však prichádza vytriezvenie, za ktorým do Európy napochodovala menšia konkurencieschopnosť miestnych automobiliek, zadlžovanie a racionálne opatrenia s dosahom na nezamestnanosť a vyššie ceny áut.

On ten naftový motor nakoniec nie je tak zlý

Po rokoch alarmujúcich vyhlásení, zákazov a honby na naftové motory (ktoré mimochodom spôsobili prepad ich cien a vyradenie turbodieselov z ponuky viacerých automobiliek), však ľuďom začína dochádzať, že  všetok ten krik okolo oxidov dusíka a pevných častíc nebol možno vždy úplne pravdivý. Do hry sa vložilo aj nemecké Centrum pre automobilový výskum (CAR), ktoré v spolupráci s "materskou" univerzitou Duiburg-Essen zosumarizovalo výsledky dlhodobého sledovania emisií v nemeckých mestách. Zamerali sa najmä na oxidy dusíka, ktoré spôsobili celú aféru Dieselgate.

Niečo tu nesedí

Stredobom ich záujmu sa stal Stuttgart, teda mesto s najväčším znečistením v Nemecku. To momentálne vykazuje koncentráciu 71 mg NO_x na m³, podľa organizácie CAR je tu však podiel starších naftových áut (Euro 1  - Euro 5) len 16 %. Len o niečo lepšie je na tom Kolín s 59 g NO_x/m³ (tu je 17,9 % starších naftových áut) aj Hamburg s 55 mg NO_x/m³ (18,5 % naftových áut).

Na druhej strane hodnotili Lübeck, kde tvoria takmer tretinu vozového parku naftové autá (30,4 %) a z nich sú dve tretiny staršej špecifikácie Euro 1 – Euro 5. Merania koncentrácie oxidov dusíka tu však ukázali dlhodobé výsledky len 26 mg NO_x/m³.

Vedecká obec

Do aféry, ktorá dostala neoficiálny názov Diesellüge (voľne preložené Naftové klamanie), sa vložila aj nemecká odborná obec a postavila sa za zistenia organizácie CAR. Nemecká Akadémia vied Leopoldina dáva za pravdu najnovším zisteniam CAR, navyše odborne odobrila aj februárové merania autoklubu ADAC zisťujúceho reálne emisie NO_x áut jazdiacich v premávke. Merania dokázali, že najnovšie naftové autá vypúšťajú do ovzdušia násobne menej NO_x, než požadovala vtedy platná emisná norma Euro 6d temp a s predstihom plnili súčasnú normu Euro 6. Priemer vtedy testovaných 12 naftových áut bol 26 mg NO_x/km, zatiaľ čo norma požadovala 168 mg NO_x/km (pre rok 2021 je naplánovaný limit 80 g NO_x/km). Zástupcovia Akadémie vied tvrdia, že prínos najnovších emisných noriem je zrejmý, zároveň však odmietajú oprávnenosť honby na najnovšie spaľovacie motory, vrátane tých naftových. Zároveň odmietajú postoj Deutsche Umwelthilfe, že zákaz vjazdu starších naftových áut je riešením na zlepšenie ovzdušia veľkých nemeckých miest.

zdroj: Focus