Ministerstvom vnútra SR navrhované zníženie veku potrebného na dosiahnutie vodičského oprávnenia potrebného pre šoférovanie nákladných áut a autobusov vyvolalo v polovici roka 2019 veľkú vlnu nevôle a búrlivé debaty na oboch stranách tábora. Kým Ministerstvo vnútra operovalo s tým, že nižší vek pri šoférovaní nákladných áut a autobusov funguje aj v niekoľkých ďalších európskych krajinách, zástupcovia ÚAMK (Ústredný automotoklub SR) a ÚNAS (Únia dopravcov Slovenska) to videli inak a nahlas volali po iných formách nápravy situácie u slovenských dopravcov.
„Týmto zároveň vyhovieme požiadavkám dopravných podnikov a autodopravcov, ktorí takéto opatrenia navrhovali už dlhodobo vzhľadom na nedostatok vodičov v nákladnej a autobusovej doprave,“ uviedlo vo svojom stanovisku Ministerstvo vnútra. Noví mladí vodiči však mali byť zároveň aj držiteľmi tzv. kvalifikačných kariet, čo odobrilo aj Združenie cestných dopravcov SR Česmad Slovakia.
Len pre policajtov, hasičov a vojakov
Na nesystémovosť tohto opatrenia okamžite upozornilo niekoľko odborníkov a organizácií. Skutočný problém by to neodstránilo, len čiastočne potlačilo a bolo by akousi časovanou bombou. „Na čo sú nám noví 18-roční vodiči, ak nevieme zaplatiť ani tých starších a skúsených. Oni by sa na Slovensko radi vrátili, ale nemajú tu dôstojné podmienky,“ okamžite reagoval Stanislav Skala z Únie dopravcov.
Redakcia topspeed.sk sa problematike zníženia veku aj nedostatku profesionálnych vodičov venovala v niekoľkých článkoch a dlhodobo upozorňovala na nesystémovosť spomínaného riešenia. Nakoniec však predsa len zvíťazil zdravý rozum a novela zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke s účinnosťou od 1.12.2019 poslala pôvodný ministerský návrh definitívne do minulosti. Podľa nej vodičské oprávnenie na vedenie motorových vozidiel nákladnej a osobnej dopravy (skupiny C a D) bude možné udeliť v 18 rokoch, resp. v 21 rokoch len pre policajtov, hasičov, vojakov a príslušníkov iných bezpečnostných zložiek. Civilný sektor zostáva pri pôvodných vekových hraniciach 21 a 24 rokov.
Zníženie veku by situáciu len zhoršilo
„S určitým zadosťučinením sme radi, že pri novele zákona, ktorý patrí z hľadiska bezpečnosti na cestách k tým najdôležitejším, poslanci parlamentu schválili pozmeňovací návrh, ktorý zabráni plošnému znižovaniu veku vodičov na kamióny a autobusy, ako bolo navrhované a nezníži sa tak bezpečnosť na našich cestách,“ uviedol prezident ÚAMK Juraj Smrečan. Zmeny zákona sú podľa neho „celkovo dobré a progresívne“.
K jeho názoru sa priklonil aj Stanislav Skala, podpredseda Únie autodopravcov Slovenska. Podľa neho je jednoznačným riešením zlepšenie podmienok pre slovenské dopravné spoločnosti a pritiahnutie vodičov, ktorí momentálne pracujú v zahraničí, späť na Slovensko.
Proti boli aj lekári
Pri vydávaní oprávnení pre profesionálnych vodičov sa okrem bežných kritérií odborne posudzujú aj také veci ako osobnosť žiadateľa, či jeho zrelosť. Podľa posudkovej lekárky, psychologičky a zároveň konzultantky ÚAMK SR, Patrície Tropek, pritom osoby vo veku od 12 do 20 rokov stále patria do kategórie adolescentov v procese vývoja a nie je im možné vystaviť potrebné oprávnenie. Najväčším problémom je podľa nej to, že títo vodiči ešte nie sú mentálne pripravení na riešenie kritických situácií.
Podobu prijatej novely zákona o cestnej premávke vníma ako spoločný úspech automotoklubu a únie dopravcov. „Naďalej sa chceme zaoberať posilňovaním bezpečnosti na cestách. Plánujeme vytvoriť intervenčné regionálne centrá pre osoby zasiahnuté nehodami na cestách, zamerať sa na hendikepovaných ľudí, aby bola pre nich dostupná rovnocenná verejná doprava či prevenciou znižovať počet dopravných nehôd,“ dopĺňa Patrícia Tropek. Pri mladých vodičoch všeobecne sa v súvislosti s priestupkami prihovára aj za intenzívnejšiu prevenciu, nielen následné represívne opatrenia.
Slovenskí dopravcovia majú riešenie vo vlastných rukách
S novou situáciou sa tak budú musieť popasovať predovšetkým slovenskí dopravcovia. Na „mladú“ krv sa teda spoľahnúť nemôžu a získať späť skúsených slovenských vodičov „stratených“ u zamestnávateľov v zahraničí určite nebude ľahké. Najmä, ak Slovákom nevytvoria lepšie podmienky na prácu „doma“. Tí totiž vo väčšine prípadov neodišli preto, že sa im zrazu málilo, ale preto, že v daných podmienkach už nevedeli ďalej dlhodobo existovať. Na vzniknutej situácii však nesie svoj podiel viny aj štát, ktorý na Slovensku nevytvára ideálne podmienky na podnikanie. Táto skutočnosť je, koniec koncov, známa vo všetkých hospodárskych odvetviach a pociťujeme ju všetci, ktorí svojimi odvodmi neustále prispievame do spoločnej pokladne, v ktorej sa napriek rastúcim odvodom neustále zvyšuje deficit. Kde je teda skutočný problém? Ako sa hovorí, ryba smrdí od hlavy. A niečo na tom asi bude.
