Rôzne automobilky používajú rôzne metódy merania objemu batožinového priestoru. Každou získame pre jeden kufor inú hodnotu. Skvelé, však? :)
V ideálnom svete by všetky automobilky merali objem batožinového priestoru podľa rovnakých kritérií. Realita je však taká, že na určenie tohto parametra existuje viacero noriem, a samozrejme, medzi výrobcami neexistuje dohoda, alebo autorita, ktorá by určila metódu, ktorú budú používať všetci. Preto, ak jedna automobilka uvádza pre jeden typ objem 500 l a iná pre svoj tak isto 500 l, nemusia byť rovnaké.
Meranie pomocou kvádrou v kufri
Asi najznámejšou metódou merania objemu batožinového priestoru je VDA. Tieto tri písmená sú skratkou pre Verband der Autombilindustrie, čo je nemecká asociácia pre automobilový priemysel. Táto organizácia zaviedla na meranie reálne využiteľného objemu jednoduchý systém. Do kufra auta sa virtuálne naskladajú kvádre rozmeru 200 mm x 100 mm x 50 mm. Objem jedného takého bloku je 1 liter. Cieľom bolo, aby výrobcovia nepočítali každé nevyužiteľné zákutie, ale iba priestor do ktorého je možné reálne nejaký predmet vložiť. Zaujímavé pritom je, že túto metódu prijali nielen nemeckí a európski výrobcovia ako BMW, Audi, alebo Peugeot, Citroen a Renault, ale aj Japonci a Kórejci ako napríklad Mazda, Honda, Toyota, Kia, či Hyundai.
Rovnaký objem kufra rôznych neznamená, že doň naložíte to isté.
Bol by v tom však čert, ak by neexistovala aj iná metóda. Zaviedla ju pre zmenu organizácia SAE, čiže Society of Automotive Engineers, alebo spolok automobilových inžinierov. Táto organizácia sídli v USA a jej metóda je veľmi podobná ako metóda VDA. Rozdiel je však v kvádroch, ktoré sa musia do kufra zmestiť. Tie nemajú jednotný rozmer. Práve naopak. Na čo najpresnejšie určenie objemu slúži 7 veľkostí blokov objemu od 6 do 67 l. Do batožinového priestoru sa pritom najskôr naukladajú tie najväčšie a potom menšie a menšie. (V dnešnej dobe, samozrejme, virtuálne.) Nie je prekvapením, že túto metódu používajú najmä americké automobilky, ako Jeep, GM alebo Dodge.
Nuž aby toho nebolo málo, na meranie objemu batožinového priestoru existuje aj ďalšia norma. Má označenie ISO 3832 a pri meraní tiež využíva kvádre. Tentoraz však v piatich veľkostiach: 400 x 200 x 100, 200 x 100 x 50, 200 x 200 x 100, 400 x 100 x 100 a 400 x 200 x 50. Miery sú samozrejme v milimetroch, čo znamená objem kvádrov od 1 po 8 litrov. Túto normu používajú napríklad Ford, alebo Dacia.
Nuž a sú automobilky ako napríklad Nissan a Infiniti, alebo Fiat a donedávna aj Renault, ktoré na to idú štvrtým spôsobom. Jednoducho virtuálne zmerajú celý objem batožinového priestoru aj so všetkými výklenkami, schránkami pod podlahou a podobne. V podstate akoby do uzavretého batožinového priestoru naliali vodu.
Základný objem batožinového priestoru sa meria po kryt, plato, alebo roletku.
Čo je však rovnaké pri všetkých metódach, sú hranice po ktoré sa meria. Základný objem batožinového priestoru je priestor po kryt batožinového priestoru. To je pri sedanoch veko kufra a pri hatchbackoch, SUV, MPV a podobne plató, alebo roletka zakrývajúca batožinu. Aj tu však existuje fígeľ, najmä pri autách s posuvnými zadnými sedadlami, či polohovateľným operadlom zadných sedadiel. Automobilky totiž ako základný údaj prirodzene uvádzajú objem, keď sú sedadlá, čo najviac vpredu, aj keď tak reálne asi nikto sedieť nebude.
Druhý údaj, ktorý výrobcovia bežne uvádzajú, je objem po sklopení zadných sedadiel. Tu už je započítaný celý priestor, ktorý takto vznikne. To znamená po predné sedadlá a až po strechu.
