Poplatky za spoplatnené úseky ciest je treba platiť riadne a v čas. Samozrejme, neznalému sa občas niečo také prihodí...
Takže pekne po poriadku. Nezaplatili ste diaľničnú známku v Maďarsku riadne a včas? Po návrate z Maďarska vám môže do schránky zavítať list zo SLOVENSKEJ advokátskej kancelárie s oznámením o vymáhaní pohľadávky necelých 90 eur. Spotrebiteľské centrum sa pozrelo na to, čo predchádza výzve na zaplatenie pohľadávky – „mimosúdne“.
Tak, ako je spomenuté v poznámke vyššie. Cieľom článku nie je poukázať na špekulantstvo s nezaplatením poplatku. Hlavným cieľom je predovšetkým poukázať na zvláštny spôsob, ako sa súkromná spoločnosť prevádzkujúca diaľničný systém v Maďarsku dostane cez evidenčné číslo vozidla až k jeho majiteľovi. Ak si myslíte, že už teraz to je vďaka prepojeným policajným informačným systémom, mýlite sa. Získavanie Informácií z evidencie vozidiel má svoje striktné pravidlá, v ktorých existujú medzery. Tie využívajú ziskuchtivé osoby... O tom ešte možno niekedy nabudúce.
Kto a ako v Maďarsku vyberá poplatky?
Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt. je súkromnou obchodnou spoločnosťou, ktorej akcionárom je Maďarská republika. Podľa maďarských zákonov je táto spoločnosť oprávnená vyberať poplatky za používanie spoplatnených maďarských ciest a v prípade nezaplatenia poplatku za použitie spoplatnenej cesty môže uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku vo výške 45 – 47 eur (v závislosti od času, kedy ste po diaľnici bez nálepky jazdili). Výšku tohto poplatku určuje Nariadenie ministerstva hospodárstva a dopravy, o poplatkoch za používanie diaľnic, rýchlostných ciest a hlavných ciest.
Vyššie v texte je zvýraznené spojenie „sankčný poplatok„. To najmä preto, aby si čitateľ uvedomil tú skutočnosť, že nejde o pokutu zo zákona. V Maďarsku totiž neoprávnené použitie spoplatnenej cesty nie je priestupkom, ani správnym deliktom, a teda ani deliktom na úseku bezpečnosti cestnej premávky. Sankčný poplatok je teda civilnoprávnym deliktom – podobne, ako keď jazdíte bez lístka v MHD.
Práve z tohto dôvodu (nejde o priestupok) sa súkromno-štátna maďarská spoločnosť nemôže zákonne dostať k slovenským policajným registrom v rámci cezhraničnej výmeny informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky.
S pomocou súdov k údajom...
Cez slovenskú advokátsku kanceláriu, poverenú zastupovaním maďarskej diaľničnej spoločnosti, si tak vymysleli fintu, ako tabuľku s nič nehovoriacimi slovenskými evidenčnými číslami premeniť na tabuľku s krstným menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a ďalšími údajmi o vozidle.
Ako to teda celé prebieha? Rafinovane. Maďarská spoločnosť zašle evidenčné číslo slovenskej advokátskej kancelárii. Tá odošle na súd podanie (žalobu) pred začatím konania o zaplatenie poplatku za použitie spoplatnených ciest, v ktorej požiada súd o zabezpečenie dôkazu. Dôkazom je výpis z evidencie motorových vozidiel, ktorý vedie Ministerstvo vnútra SR. Súd dôkaz zabezpečí a poskytne ho advokátskej kancelárii, ktorá obratom zoberie žalobu späť a konanie na súde sa zastaví. Jednoduchý spôsob, ako sa dostať k osobným údajom držiteľov motorových vozidiel, avšak…
Slovenské zákony takéto konanie súdom neumožňujú!
Zákon (160/2015 Z.z.) jasne vymedzuje, že súd môže zabezpečiť dôkaz len v prípadoch, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
Jeden zo základných predpokladov pre zabezpečenie dôkazného prostriedku – obava, že dôkaz nebude možné vykonať vôbec alebo len s ťažkosťami, v prípade „vymáhania“ poplatkov za použitie maďarských diaľnic totiž nie je daný. Je nepochybné, že Ministerstvo vnútra SR údaje o vlastníkoch a držiteľoch motorových vozidiel vo svojej evidencii má a bude mať aj v budúcnosti.
Ďalej je dôležité poukázať na to, že súd môže uložiť povinnosť vydať dôkazný prostriedok len strane sporu (účastníkovi súdneho konania) a preto pokiaľ slovenská advokátska kancelária nemieni za neposkytnutie výpisov žalovať aj Ministerstvo vnútra SR, súdy by nemali pristupovať k vykonávaniu dôkazov, najmä v prípade, ak maďarská spoločnosť spravujúca výber poplatkov za spoplatnené úseky ciest vlastne ani nevie, kto reálne po ich diaľniciach jazdil bez úhrady, teda neoprávnene.
Slovenské súdy by mali takýto dôkaz vykonávať iba v prípade, ak ich o to požiada súd iného členského štátu (Maďarska), pred ktorým je vedené konanie v občianskej alebo obchodnej veci podľa predpisov toho ktorého štátu. Aspoň takto to upravuje Nariadenie Rady (ES) č. 1348/2000 v čl. 1 ods. 1 písm. a). Podľa tohto nariadenia medzinárodným dožiadaním nemožno žiadať o vykonanie dôkazu, ktorý nie je určený na použitie v súdnom konaní, ktoré sa začalo alebo sa má začať.
V tomto smere je taktiež za problematické samotné uplatňovanie zodpovednosti za neoprávnené použitie diaľnice, nakoľko vlastník či držiteľ vozidla v danom čase nemuseli byť zároveň vodičmi.
Na 40 eur za vymáhanie pohľadávky nemajú právo!
Trovy konania advokáta vznikajú podľa nových sporových predpisov iba v súvislosti s úkonmi smerujúcimi k podaniu žaloby na súd. Mimosúdne riešenie najmä v prípade, ak ide o zaslanie prvej výzvy k „dobrovoľnej“ úhrade nemožno považovať za úkony vykonávané v súvislosti s podaním žaloby a teda uplatňovanie si trov advokáta stojí takpovediac na vode. Odmenu advokáta si totiž pri mimosúdnom riešení a i v súdnom spore platí tá strana, ktorú zastupuje (teda klient). Do času, kým vás k úhrade trov konania nezaviaže súd rozhodnutím, nie ste povinný trovy – odmenu advokátskej kancelárie protistrany zaplatiť. Okrem toho si maďarská spoločnosť na tieto činnosti môže najať lacnejšieho advokáta alebo inkasnú spoločnosť.
Druhou možnosťou, ktorou by sa hypoteticky mohla zastupujúca advokátska kancelária dostať k 40 eurám, je Obchodný zákonník. Ten pozná pojem „paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky“. Výšku tejto náhrady určuje vláda. Štyridsať eurovú paušálnu náhradu si však môže veriteľ uplatňovať iba od dlžníka v omeškaní, ktorý zároveň nie je spotrebiteľom.
A či sa to niekomu páči alebo nie, aj v tomto prípade je slovenský vodič spotrebiteľom a pohľadávka vzniká zo spotrebiteľskej zmluvy.
Čo teda v skratke robiť?
Pred cestou cez Maďarsko: diaľničnú známku na maďarské spoplatnené úseky ciest si kupujte online cez web https://ematrica.nemzetiutdij.hu podľa typu vozidla, zvyčajne D1. Desaťdňové a mesačné nálepky sú platné na všetkých spoplatnených úsekoch v Maďarsku. Je dobré si pred jazdou cez Maďarsko preštudovať túto príručku.
Ak ste si maďarskú diaľničnú známku nekúpili, očakávajte list od slovenskej advokátskej kancelárie. V liste vám vypíšu, koľko máte zaplatiť za použitie spoplatnených úsekov (okolo 45 eur) a ďalších 40 eur ako náklady vymáhania pohľadávky.
Poplatok za neoprávnené použitie diaľnice (ak ste ju reálne použili bez úhrady) zaplatiť skôr či neskôr budete musieť, avšak poplatok za uplatnenie pohľadávky od vás požadovať (ani ako trovy ani ako paušálny poplatok) nesmú a preto ho Spotrebiteľské centrum odporúča NEPLATIŤ.
V prípade, že ste po maďarských diaľniciach nejazdili alebo nejazdili bez úhrady diaľničného poplatku, odporúčame sa s advokátskou kanceláriou skontaktovať a vysvetliť im situáciu. Ak budú napriek tomu trvať na úhrade, nech sa obrátia na súd (keďže rovnaký formát evidenčného čísla ako na Slovensku môžu mať vozidlá registrované aj v iných krajinách EÚ).
V každom prípade stojí na zvážení každého dotknutého občana aj podanie sťažnosti Úradu na ochranu osobných údajov, a to pre spracovanie osobných údajov advokátskou kanceláriou bez zmluvného a zákonného podkladu.
Zdroj: Spotrebiteľské centrum
Foto: Shutterstock Bennian