O výhodách a nevýhodách automatických prevodoviek už bolo napísaných veľa materiálov, venovať sa im preto nebudem, v tomto článku nejde dokonca ani o popis ich rozdielnych konštrukcií a podrobné rozpísanie rozdielov medzi dnes používanými automatickými prevodovkami. Skôr sa sústredím na základné pravidlá používania automatických prevodoviek a spôsob, ako s nimi jazdiť a neublížiť im. Článok je jednoduchý návod pre tých, ktorí nemajú s „automatmi“ skúsenosti a stále váhajú.
Nielen do mesta
Automatické prevodovky sa začali ako prvé objavovať v oblastiach s vysokou hustotou dopravy, teda v uliciach severoamerických miest, kde kolóny áut neustále menili tempo, zastavovali a opäť sa rozbiehali. Tu totiž automaty ukazujú najsilnejšiu stránku, ktorou je komfort jazdy bez potreby radenia prevodových stupňov. S hustnúcou dopravou v Európe sa popularita automatických prevodoviek postupne dostala j k nám, pričom ich vývoj postúpil natoľko, že sa ich výrobné ceny znížili a postupne našli cestu aj do nižších a lacnejších segmentov. Niektoré „automaty“ majú z pohľadu automobilky navyše jednu obrovskú výhodu – výrobcovia ich vedia nastaviť tak, aby boli pri homologizačných meraniach spotrieb dokonca úspornejšie, než manuálne prevodovky. A v dobách, keď sa počíta každý gram vyprodukovaného CO2, je to cenné. Aj preto sa manuálne prevodovky postupne vytrácajú z ponuky a nahrádzajú ich efektívne dvojspojkové automaty.
Nie je automat ako automat
Len stručne zhrniem, že na trhu sú dnes najčastejšie používané tri druhy "automatických" prevodoviek – klasické automaty s hydrodynamickým meničom, dvojspojkové prevodovky (s tzv. mokrými a suchými spojkami) a CVT prevodovky. Každá má svoje pre aj proti, ale všeobecne platí, že najviac znesú tie s hydrodynamickými meničmi, najmenej žerú autá s dvojspojkovými prevodovkami a najcitlivejšie na ťahanie ťažkých prívesov a diaľničnú jazdu sú CVT prevodovky. Toto je však dôležité skôr pri rozhodovaní sa pred nákupom nového auta, pre vás dôležité vedieť skôr to, že všetky sa ovládajú prakticky rovnakým spôsobom.
Nezabudnite na brzdu
Všetky automatické prevodovky dnes používajú rovnakú schému radenia s polohami P - PARKING (parkovanie), D - DRIVE (pohyb dopredu), R - REVERSE (spiatočka) a N - NEUTRAL (neutrál). V autách chýba spojkový pedál, namiesto spojky preto pred radením polohy „D“ šliapeme na brzdový pedál. Pri nových autách sa k tomu pridáva ešte ďalšia poistka, ktorú treba stlačiť priamo na radičke. Až vtedy môžeme presunúť volič prevodovky z polohy „P“ do „D“, potom už len stačí presunúť nohu z brzdy na plynový pedál a auto sa rozbehne. Pri niektorých dvojspojkových a robotizovaných prevodovkách si však dávajte pozor na to, aby vám auto počas presúvania nohy z brzdy na plyn necúvlo (záleží od konkrétnej prevodovky). Najmä v súčinnosti so stop-štart systémami niekedy autá na zošliapnutie plynového pedálu reagujú pomalšie a kým stihnú naštartovať a rozbehnúť sa, ubehnú v niektorých prípadoch aj dve sekundy. A ak pritom stojíte vo svahu, nezabrzdené auto pokojne o pár centimetrov cúvne. Pozor na to, ak za vami niekto stojí (napríklad pri čakaní pred križovatkou).
Autá koncernu VW používajú v Európe takmer výlučne dvojspojkové prevodovky DSG. Ich spoľahlivosť aj servisovateľnosť sú už na slušnej úrovni.
Spiatočku aj polohu „P“ len pri stojacom aute
Dôležité je dodržiavať jednu zásadu, vždy pred radením spiatočky musí auto stáť, inak hrozí poškodenie prevodovky. Presúvanie medzi polohami „D“ a „R“ pri pomaly sa pohybujúcom vozidle môžete robiť len núdzovo a to v prípade, že ste zapadli a potrebujete auto rozhojdať, aby ste na jeho vyslobodenie využili aj kinetickú energiu. Ale naozaj len núdzovo, prevodovke to nerobí dobre. Počas jazdy sa tiež vyvarujte vyraďovaniu do neutrálu. Opätovné zaradenie do polohy „D“ totiž nerobí prevodovke dobre a môžete ju takto poškodiť. Urobiť to môžete jedine v prípade dojazdu, keď viete, že zastavujete. Aby ste šetrili kinetickú energiu auta, moderné prevodovky vedia tzv. "plachtiť", teda rozpoja spojky a zdanlivo samy zaradia neutrál. Vedia to prevodovky s hydrodynamickým meničom aj dvojspojkové prevodovky, CVT prevodovky si obyčajne pomáhajú skôr zmenou prevodu.
Použite polohu „P“ aj parkovaciu brzdu
Veľmi dôležité je aj radenie parkovacej polohy „P“ výlučne pri stojacom aute. Na zaistenie auta v kľudovej polohe prevodovky obyčajne používajú výsuvný kolík, ktorý by ste pri radení počas pohybu auta mohli poškodiť. Tiež nenechávajte auto na svahu tzv. „opreté“ do prevodovky. Pred uvoľnením brzdového pedála treba najskôr zatiahnuť parkovaciu brzdu. To inak platí aj pri manuálnych prevodovkách, aby ste jednostranne nenamáhali pružné elementy spojky či dvojhmotového zotrvačníka. Najlepšie je pnutie hnacieho mechanizmu uvoľniť tak, že po zastavení v svahu najprv vyradíte do N, zatiahnete mechanickú/elektronickú parkovaciu brzdu, uvoľníte prevádzkovú brzdu, auto si na brzdách "sadne" až potom dáte prevodovku do P. Je to lepšie hlavne pre následný rozbeh, keď sa dá bez pnutia v prevodovke zaradiť z P do D.
S „manuálnym“ radením
Stále viac automatických prevodoviek dnes ponúka aj systém manuálneho radenia pomocou voliča prevodovky alebo páčkami pod volantom. Pri bežných autách tento spôsob nikdy nenahradí klasickú manuálnu prevodovku, dobre však poslúži na podraďovanie pri jazde z kopca, keď viete lepšie využívať brzdný moment motora, prípadne na podradenie pred začatím predchádzania pomalšieho auta na ceste. Aby nedošlo k poškodeniu motora, väčšina automatických prevodoviek aj v manuálnom režime pri dosiahnutí určitých otáčok sama preradí na vyšší prevodový stupeň (prípadne podradí).
Čo s automatickou prevodovkou nerobiť?
1. Polohu „P“ radiť len pri stojacom aute
2. Spiatočku radiť len pri stojacom aute
3. Počas jazdy zbytočne nevyraďovať do neutrálu a najmä späť neradiť „D“
4. Pri parkovaní používať aj parkovaciu brzdu (ak vozidlo parkuje vo svahu)
