Pneumatika ma inú trakciu na chladnom asfalte, inú na betóne a inú na kockách. Nie je cesta ako cesta.
Popravde, neznášam na cestách teploty okolo 0. Vtedy človek doslova a do písmena nevie, čo môže za najbližšou zákrutou čakať. Ako to myslím? Začnem trochu príhodou spred pár rokov, keď som za volantom začínal... Sadol som si do auta, pozriem na teplomer a ukazuje takých biednych 5 stupňov. Štartujem a idem do najbližšej dediny. Vchádzam do tiahlej zákruty mimo obce, kde sa za suchá dá ísť vysoko nad limit MPRky, na tachometri mám niečo medzi 70 – 80. Cesta na oko suchá, bez vody, keď tu zrazu auto nedrží stopu a posúva sa "samo" na zvodidlá. K tomu si pripočítajte ešte kvalitnú vrstvu štrku na krajnici. V hlave sa mi rýchlo zapla kalkulačka, kde som prepočítaval opravu celej jednej strany obtretej o zvodidlá... Došiel som pomaly do dediny a prvé, čo mi napadlo, bolo, či náhodou nie je niektorá guma mäkká, keďže sa auto dlhšie nepožívalo. Absolútne nič, všetko v poriadku. Skúsil som sa prejsť po trase ešte raz a hneď som mal jasno. Problém bol na samotnej ceste. Tá sa šmýkala, skoro ako klzisko. Ako to je možné? Veď teplota vzduchu na teplomere v aute je predsa 5 stupňov nad bodom mrazu...
Málokto si uvedomuje, že teplota vzduchu a teplota cesty sú dve rôzne veci. Neplatí to len v lete, keď má vzduch vždy o poznanie menej ako od slnka rozpálená tmavá cesta. Rozdiel môže byť aj pár stupňov. K tomu si pripočítajte menej frekventované úseky, blízkosť vody, tieň, to všetko môže počas dňa teplotu a adhéziu asfaltu a pneumatiky negatívne ovplyvniť. A tak sa stane, že s autom prechádzate po ceste druhej alebo tretej triedy, vojdete do lesa či pod kopec, a tam zrazu v prvej či druhej zákrute je auto mimo cesty. A veruže sa to nemusí stať iba mimo obce. Taká situácia môže nastať aj v celom meste a ani si to nemusíte uvedomiť, a to až dovtedy, kým kolesami nelížete obrubníky...
Preto sa výrobcovia áut svojimi vonkajšími teplomermi vzduchu snažia upozorňovať vodičov už pri nižšej teplote a možnej hrozbe vzniku poľadovice. Vozidlá VW Group upozorňujú pri 4°C, BMW pri 3,5°C, niektoré pri piatich. Lenže aj tieto teplomery zvyknú mať odchýlku. Ničím výnimočným nie sú hodnoty skreslené aj o viac ako 2 stupne. Okrem iného to závisí aj od umiestnenia snímača vonkajšej teploty v aute (spätné zrkadlo, pri mriežke nárazníka a i.).
Veľký pozor si dajte aj na kruhových objazdoch, mostoch, pri riekach...
Vodiči začiatočníci, ale aj pokročilí vodiči by sa mali naučiť počítať s touto hrozbou pri miernych plusových teplotách. Tejto skrytej hrozbe sa v angličtine vo voľnom preklade nadáva aj smrteľný čierny ľad. Nie je to čierny ľad ako taký, ale na ceste tak vyzerá. Často sa nedá ani rozoznať a ak áno, tak len veľmi ťažko. S cestou doslova splýva.
Ako zistiť či sa šmýka alebo nie? Veľa možností nie je. Prakticky nepoznám nikoho, kto by z auta vystúpil a išiel sa prejsť na chodník alebo na krajnicu (+ na frekventovanej ceste mimoriadne nebezpečné). Ak za vami a ani oproti nič nejde, skúste v nižšej rýchlosti prudšie pribrzdiť. Vtedy budete vidieť podľa brzdnej dráhy, ale aj podľa práce ABS, ako sa auto na ceste správa. Na základe toho prispôsobte svoju jazdu aj povahe vozovky. Ale to, že sa nešmýka tam, kde sa nachádzate, ešte neznamená, že o pár sto metrov sa nebude. Skúšajte to pokojne aj častejšie. Neohrozte pri tom hlavne nikdy ostatných.
Nevýhodou poľadovice je aj to, že auto na ľade má na rozdiel od jazdy na snehu minimálnu trakciu a niekedy doslova žiadnu. Na snehu vždy aká-taká trakcia je.
Ideálnym riešením je nechávať si dostatok voľného miesta, nerobiť žiadne prudké pohyby a zostať v pokoji a s citom.
Poľadovica nevzniká len v noci, ale aj cez deň. Okrem iného závisí aj od vlhkosti vzduchu. Venujte preto pár sekúnd predpovedi počasia a výstrahám. Môže sa to vyplatiť.
