Najbezpečnejšie je kupovať jazdené auto, ktoré roky poznáte
Bolo by úžasné žiť vo svete, v ktorom si kupujeme autá z druhej ruky a poznáme celú ich históriu, aktuálny stav i spôsob starostlivosti, prevádzky či rozsah servisných prác, ktoré im majitelia dopriali. To nemusí byť úplná utópia, ak ste sa dohodli na obchode napríklad s blízkym príbuzným alebo veľmi dobrým kamarátom. Problém je, že rodina alebo priatelia väčšinou nevlastnia alebo nepredávajú vozidlá, ktoré by nás zaujímali. Inak povedané, vyššie spomínanie prípady sa síce občas stávajú, sú ale také zriedkavé, že ich môžeme bez váhania zaradiť do situácií typu „výnimka potvrdzuje pravidlo“.
Fajn je aj starostlivo servisované auto od súkromnej osoby
Háčik je ale v tom, že hľadanie touto cestou zaberá extrémne veľa času aj kvôli cestovaniu. Auto si predsa chcete riadne prehliadnuť, vyskúšať ho a dať preveriť jeho minulosť. Aj preto sa mnohí uchyľujú k návštevám autobazárov, kde majú široký výber, nemusia presne vedieť, čo hľadajú a tak trochu dúfajú, že objavia bájne auto po dôchodcovi, ktorý s ním jazdil len v nedeľu do kostola.
Nechceme, samozrejme, nikomu brať ilúzie, ale rovno hovoríme, že také autá v bazároch nestoja. Podobné málo jazdené lahôdky v nádhernom stave sa občas vyskytnú, ale také si medzi sebou väčšinou rozoberú zamestnanci, dohodia ho známym, alebo ho niekto zo širšieho okruhu obchodu zoberie na ďalší kšeft.
V autobazároch nie sú len zlé kúsky, ale riziko zásadne stúpa
Ten zvyšok, ktorý vám autobazáre ukážu, samozrejme, nemusia byť všetko predražené búračky s trikrát pretočeným (a stočeným) odometrom a motorom tesne pred smrťou, ktoré sa tvária ako voňavky. Odporúčam vám však pri každom vstupe do areálu s lákavými ponukami poriadne zbystriť pozornosť a dávať si pozor na triky, pomocou ktorých vás spoľahlivo ošklbú. V Nemecku sa manipuluje s nájazdom každého tretieho jazdeného auta. Myslíte, že u nás je to lepšie?
V čom je hlavný problém?
Žiaľ, predajne s ojazdenými vozidlami sa často spoliehajú na nevedomosť kupujúcich. Tým neznalosť nemôžeme vyčítať. Nie každý sa zaujíma o autá, aj keď ich k životu nutne potrebujeme takmer všetci. Pre mnohých motoristov je to len spotrebný predmet podobný mobilu či počítaču. Okrem toho, ak sa návštevník autobazára o vystavené exponáty aj zaujíma, neznamená to automaticky, že im rozumie. A v prípade, že im náhodou rozumie a dokáže si niečo i sám opraviť, stále to nie je záruka, že dokáže rozoznať kvalitný ojazdený automobil od vraku.
Automobilových značiek, konkrétnych modelov, jednotlivých motorizácií, typov prevodoviek alebo výbav je také závratné množstvo, že by človek musel byť chodiacou encyklopédiou s perfektnou pamäťou, aby presne vedel, aké konkrétne chyby, problémy či kritické miesta hľadať na inkriminovanom automobile. Nie že by takí ľudia neexistovali, tí však do autobazára obvykle nakupovať nechodia a je len malá pravdepodobnosť, že budú mať čas práve na vás.
Ako v autobazári nenaletieť?
Samozrejme to neznamená, že neexistuje niekoľko univerzálnych odporúčaní a rád, ktoré by vám nákup auta z druhej ruky nemohli uľahčiť aj bez odborných znalostí. Ktoré to sú? Poďme si skúsiť vymenovať pár základných pravidiel, ako v autobazári nenaletieť.
Máte číslo na vyššie spomínanú chodiacu studnicu múdrosti s patričným technickým vybavením? Napríklad s diagnostikou a viete, že sa za úplatu dá na poradenstvo pri nákupe presvedčiť? Potom zahoďte ješitnosť, ktorá vám našepkáva niečo v zmysle „veď to zvládnem sám“ a oslovte ho. Takí ľudia by mali byť vyvážení zlatom.
Trvajte na návšteve autorizovaného autoservisu
Ak takého jedinca nemáte, je tu druhá možnosť. Ak si vyhliadnete auto v bazári, ani na sekundu neváhajte navrhnúť návštevu v autorizovanom servise. Ak sa predajca zdráha, vyhovára či sa vás akokoľvek snaží presvedčiť, že to nie je nutné, ruky preč. Bez otáľania obchod podobného typu okamžite zastavte, nech by auto vyzeralo akokoľvek zaujímavo. Obdobná zdráhavosť je najčastejšie signálom, že s vozidlom nie je niečo v poriadku a predávajúci nechce, aby sa na to prišlo.
Ak namietate, že značkový servis nebude zadarmo, tak máte pochopiteľne pravdu, nebude. Prehliadky tohto typu však stoja maximálne niekoľko desiatok eur, stovka je skôr výnimkou v prípade drahých a luxusných automobilov. Keď si ale spočítate, koľko vám taká servisná previerka dokáže ušetriť peňazí či nervov, vedzte, že to stojí za to.
V prípade modernejších kúskov s dobre zmapovanou históriou sú servisy schopné poskytnúť vám kompletný výpis práce, opráv po nehodách, skrátka akýkoľvek zásah do auta. Horšie samozrejme je, keď vozidlo do značkového servisu nejazdilo a jeho záznamy sú nepopísaným listom papiera. Ani vtedy však nemusíte úplne zúfať. Ak ide o profesionálov, nechajú vás pozrieť si auto na zdviháku, podrobne vám vysvetlia čo objavili a ak majú odborníkov na diagnostiku, z pamäte tiež dokážu vydolovať pár dôležitých informácií.
Mimochodom, práve automobil s detailnými záznamami a poctivou údržbou v značkovom servise je jeden z mála prípadov, kedy by sme boli ochotní zvážiť i vozidlo po nehode. Pochopiteľne rozsah poškodenia je dôležitý, záleží totiž, do akej miery nárazová energia zničila nosné prvky či najdôležitejšie bezpečnostné štruktúry chrániace posádku. Vždy je však dôležité, ako bola robená oprava.
Ak presnými servisnými postupmi schválenými automobilkou a vykonanými perfektne školeným personálom, v takom prípade by sme sa určite báli menej, ako keď niekde na parkovisku autobazára objavíte zdeformovaný nosník, čerstvo opravované a lakované miesta na karosérii, akurát vám k tomu nikto nevie nič povedať a maximálne to odbijú vetou „to bolo len ťuknuté“.
Nebojte a nehanbite sa pýtať. Aj na triviálne veci
Keď už sme pri tom, nebojte sa pýtať. Na všetko. Zaujímajte sa napríklad o rozdielne odtiene medzi jednotlivými panelmi. A ak si nie ste istý, alebo nemáte dosť dobrý zrak, neváhajte si auto vyfotiť na mobil. Telefóny dokážu pri spracovaní zosilniť aj drobné rozdiely, ktoré vám odhalia nesúlad vo farbe laku. Používajte merače hrúbky laku, ktoré sú schopné ukázať vám opravované a prestriekané miesta. A pamätajte, že prelakované dielce nemusia automaticky znamenať, že je niečo v neporiadku.
Testovaciu jazdu začínajte so studeným štartom
Ak máte v pláne vyraziť na testovaciu jazdu (a to by ste mali), žiadajte vopred, aby na aute nebol zohriaty motor. Nie že by vám štartovanie studenej pohonnej jednotky prezradilo všetko, ale je dobrým vodidlom k tomu, aby ste odhalili povedzme stav akumulátora, chybné hydraulické vymedzovanie vôle ventilov, nepravidelný chod, nadmerné dymenie a vôbec rýchlosť, s ktorou je agregát schopný naskočiť, zahriať sa a či sa nápadne nemení jeho správanie so stúpajúcou teplotou.
Ak sa vám už teraz pretáčajú oči, čo všetko by ste mali na ojazdenom aute sledovať, preveriť či preskúmať, tak len pripomíname, že to ani zďaleka nie je všetko.
Nanešťastie v tých menej poctivých autobazároch, ktoré na prvý pohľad spoznať nemusíte, majú v rukávoch milióny úskokov, ako vám podstrčiť polovrak, ale budú sa logicky tváriť, že si skoro odtŕhajú od úst. Nechceme hádzať všetkých do jedného vreca, určite nájdete i nemálo poctivých predajcov. Tých horších ale nie je o nič menej a je fajn vedieť, s kým práve máte tú „česť“.
Typické spôsoby hladenia stôp a problémov?
Aké sú pomerne typické spôsoby zahladzovania vyššieho počtu najazdených kilometrov či zlého technického stavu? Určite by ste mali spozornieť, ak po otvorení kapoty objavíte vyumývaný motor, aj keď auto samotné ako „leštenka“ zďaleka nepôsobí. Obvykle sa tým ukrývajú rôzne netesnosti motora, chladiacej sústavy, hydraulického okruhu posilňovača riadenia, palivovej sústavy, prevodovky či kombinácie rôznych únikov prevádzkových kvapalín.
Že si niekto dal námahu so zamaskovaním skutočného stavu, často naznačia tiež úplne nové pneumatiky, ale bežne pochádzajúce od tých najlacnejších značiek vyrábaných obvykle v Číne. Výnimkou nie je ani rozleštený lak, zvyčajne si však rýchlo kvasený detailer nedá veľmi záležať na priestore v okolí ozdobných či ochranných líšt, nápisov, znakov, okien, svetiel, jednoducho na zložitejšie tvarovaných miestach. Na karosérii sú nezriedka vidieť takzvané hologramy rozkladajúce svetlo do farebného spektra.
Určite by sme sa viac zaujímali tiež o viditeľne čerstvo nanesený protikorózny nástrek, ktorý majitelia áut nezvyknú aplikovať a zaplatiť vo chvíli, keď chcú auto predať. Týmto spôsobom sa často maskuje menej či viac hlboká korózia, nekvalitne vyvarené časti a boli by ste prekvapení, ale neraz i poriadna diera v plechoch zalepená novinami, tmelom a práve krásnym čiernym bitumenom.
Čo si všímať v interieri?
Ak by sme sa presunuli do interiéru, je dobré sledovať stav čalúnenia, rozsah deformácie výplní sedadiel, predovšetkým toho u vodiča, ale prezrite si tiež pedále, poťah volantu, radiacu páku či páku voliča automatu, vypínače a často používané ovládacie prvky. A asi v tomto momente by ste mali byť schopní posúdiť minimálne dve veci.
Tou prvou je miera poškodenia v závislosti na konkrétnom aute a počte udávaných kilometrov. Tým chceme povedať, že je dosť veľký rozdiel medzi patinou pravej kože napríklad v Audi, ktorá aj po 200 tisícoch km môže vyzerať perfektne a umelou koženkou s odrenou farbou už po tretinovom nájazde. Takže ak vám niekto bude tvrdiť, že tá prémiovka má natočené 200 tisíc a lúpe sa jej farba z volantu, na bočniciach sedadiel sa trhajú švy a zároveň dostanete informáciu, že je to normálne, máte skoro istotu, že má auto nalietaný kľudne dvojnásobok.
Tá druhá vec, ktorá by vás mala v kabíne udrieť do očí, je častá snaha meniť pár najviac opotrebených súčiastok, ale iné časti interiéru na vás kričia, že tam nepatria. Typickým príkladom je vymenený volant, gumové návleky pedálov, manžeta radiacej páky i s hlavicou, niektoré ovládače (klasicky otočné prepínače svetiel). To všetko mohli byť veci vymenené predchádzajúcim majiteľom, ale ešte častejšie týmto spôsobom v autobazároch ukrývajú skutočný stav auta a snažia sa, aby vyzeralo mladšie.
Všímajte si výbavu
Ak vyberáte konkrétny model a viete, že mal napríklad vzduchové odpruženie (kľudne len na zadnej náprave, čo je častý prípad luxusnejších nemeckých kombíkov), dajte si tú námahu a pozrite sa zblízka na zavesenie. Už sa stalo, že predávajúci bohorovne tvrdil, že na danom aute žiadne vzduchové odpruženie byť nemá, aj keď bol opak pravdou.
Aby sme toto pojednanie zbytočne nenaťahovali, pretože o spôsobe fungovania niektorých autobazárov by sa dali písať romány, mohli by sme si ešte pripomenúť, aké sú dva najhoršie pokusy o podvod, ktoré vás ako zákazníka môžu pri hľadaní ojazdeného automobilu stretnúť.
Stočené kilometre sú stále najčastejší podvod pri predaji jazdenky
Že nejde o maličkosť, hovorí i trestný zákon, konkrétne § 221: „Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.“ Problém je samozrejme v tom, že sa podvodníkom ich čin pomerne ťažko dokazuje, minimálne by ste im však mohli zobrať šancu okradnúť vás tým, že si dané auto vďaka vyššie spomínaným radám nekúpite.
Ešte oveľa vážnejší problém je predaj ťažko nabúraného auta
Podobné, ak nie ešte horšie je, ak by ste si mali kúpiť automobil po vážnej dopravnej nehode a nekvalitnej, nekvalifikovanej oprave. Ide nielen o podvod, pretože takto znehodnotené vozidlo obvykle nemá tú cenu, za ktorú sa vám ho snažia predať, ale nezriedka i o život. Takzvané „skladačky“ či „totálky“ sa zvyknú pri ďalšej havárii zložiť ako papierový domček, pretože sú narušené ich deformačné zóny, spoje sú nekvalitné, konštrukcia zásadne oslabená.
To všetko sú logicky dôvody, prečo by ste pri výbere automobilu z druhej ruky mali vždy a bez výnimky spoliehať výlučne na profesionálov, ktorí vám o vysnenom konkrétnom modeli vedia povedať aj nepríjemnú pravdu a odhovoria vás od jeho nákupu, ak nie je v poriadku. Tí majú skúsenosti, aby odhalili možný podvod, vedeli vás nasmerovať správnou cestou a poradili vám, čo vo výsledku ušetrí hromadu peňazí, starostí, času a nervov.
zdroj: Shutterstock
