V 80-tych rokoch sa dostávame k novému typu svetiel, ktorý používame aj dnes. Je ním elipsoidný svetlomet s projekčnou šošovkou. Prvé prototypy síce prichádzali do povedomia už v 70-tych rokoch, produkcia sériových kusov začala až v rokoch 80-tych. Tento typ svetiel mal napríklad koncept Audi Quartz z roku 1981. Do sériovej výroby prišli približne v druhej polovici 80-tych rokov. Využívalo ich napríklad BMW radu 7 generácie E32 alebo rad 5 generácie E34. Dávnejšie totiž používali svetlá s parabolou. Tá tvorila odrazovú plochu svetlometu. Od nej odrazené svetlo muselo byť nejako usmernené na vozovku a tak sa používali krycie sklá s lomeným povrchom. To bolo navrhnuté tak, aby usmerňovalo svetlo priamo na vozovku.
Xenóny prišli v roku 1991 a začali novú éru v oblasti osvetlenia.
Elipsoidný svetlomet s projekčnou šošovkou však nič také nepotrebuje. Svetlo zo zdroja putuje do elipsoidy, od ktorej sa odrazí. V ceste mu však stojí projekčná šošovka s clonítkom, ktoré presne definuje možný rozptyl a smerovanie lúčov. V tomto prípade je tiež vidieť presný zlom medzi svetlom a tmou. Tento typ svetlometov sa používa aj v súčasnosti a obzvlášť s ďalším zdrojom svetla, zatiaľ čo parabolické svetlá už v súčasných vozidlách takmer nenájdeme.
Aby to nebolo jednoduché, existuje ešte tretí typ odrazovej plochy, takzvaný FF svetlomet, alebo svetlomet s voľnými plochami. Odrazová strana svetla je tak presne navrhnutá počítačovou simuláciou. Po odrazení už nepotrebuje svetelný lúč ďalšie smerovanie alebo orezávanie, ochranné sklo alebo plast je tak v tomto prípade vždy číry.
Ostrý prechod medzi svetlom a tmou zabezpečí projektorový svetlomet.
Xenónové svetlomety
Ako som načrtol, s projekčnou šošovkou prichádza na scénu tiež nový zdroj svetla. V 80-tych rokoch konštruktéri z firmy Hella vyvíjali takzvaný plynový zdroj svetla, ktorý uviedlo ako novinku BMW v roku 1991 v modeli 750i. Samozrejme, za príplatok.
Prvý automobil na svete so xenónovými svetlometmi, BMW 750i generácie E32.
Ako správne tušíte, išlo o xenónový svetlomet, ktorého zdrojom svetla bola xenónová výbojka (plynová výbojka s inertným plynom xenónom). Ako to funguje? V banke sú voči sebe umiestnené dve elektródy, medzi ktorými vzniká elektrický výboj. Preto sa označuje ako výbojka. Pre výboj je však potrebné mnohonásobne vyššie napätie, ako bežných 12 alebo 24 V. Svetlomet tak musí mať ešte menič napätia, ktorý mení napätie z bežných 12 alebo 24 V na 24 kV (kilo Voltov), ktoré sú potrebné pre zapálenie oblúka.
Tento nárazový odber je však len krátkodobý, pre činnosť výboju je potrebných už len približne 85 V. Príkon výbojkového svetlometu je voči halogénovému nižší, potrebných je len 35 W. Ak však ideme do súčasnosti, na trhu sa začali objavovať aj vozidlá s 25 W systémom. Ten má jeden podstatný rozdiel.
Projekčná šošovka je veľmi malá, v 80-tych a 90-tych rokoch preto výrazne zmenila dizajn prednej časti vozidiel.
Bežný 35 W systém produkuje svetelný tok na úrovni približne 3 000 až 3 200 lm. Naproti tomu 25 W systém len 2 000 lm. Presne z tohto dôvodu nemusia mať vozidlá s týmito výbojkami zákonom povinné ostrekovače svetiel a automatickú reguláciu výšky svetiel (dynamickú alebo statickú).
Aj v prípade xenónových výbojok existuje niekoľko typov, ako napríklad pri halogénových žiarovkách. Nie sú však označované písmenami H, ale kombináciou písmen D a S alebo R a kombináciou čísel. Poznáme tak typy D1S, D2S, D1R, D2R, D3S, D4S, D3R, D4R, D5S alebo D8S.
Hlavným rozdelením je písmeno na konci, teda S alebo R. Ak je výbojka označovaná s koncovým písmenom S, používa sa výhradne do šošovkového svetlometu. V prípade koncovky R ide o výbojku do svetlometu s voľnými plochami alebo do parabolického svetlometu. Takáto výbojka musí mať na banke tieniace pásy, ktoré zabraňujú oslneniu protiidúcich vodičov. Takéto svetlá používal napríklad Mercedes-Benz v modeloch E (W210) alebo Peugeot v modeli 607, prípadne Nissan Pathfinder. V súčasnosti sú na ústupe a prevažujú hlavne výbojky s písmenom S.
Rozdielom je tiež číslovka. Ak ide o nepárne číslo (1, 3, 5), máme k dispozícii výbojku s pevne spojeným meničom napätia. Párne čísla (2, 4, 8) označujú samotnú výbojku, ku ktorej vedie vysokonapäťový kábel od samostatne umiestneného meniča napätia. Spomínané 25 W xenóny využívajú výbojky D5S a D8S (napríklad Škoda Rapid alebo VW Beetle).
Bi-xenón pri diaľkovom režime sklápa elektromagnetickú clonku.
Bi-xenónový svetlomet
Upgradom xenónového svetlometu bolo ponúknutie takzvaného bi-xenónu v roku 2001. Vtedy prišiel na trh Mercedes-Benz CL a VW Passat 3B3 (takzvaný B5.5), a obe vozidlá ponúkli túto výbavu za príplatok. Rozdiel voči xenónovému svetlometu je jeden a dosť výrazný.
Prvé bi-xenónové svetlá použili v roku 2001 na modeli VW Passat 3B3 a Mercedes-Benz CL.
V bežnom xenónovom svetlomete pre diaľkový režim používali halogénovú žiarovku. Clonka v šošovkovom svetle bola pevná a tak časť svetelného lúča jednoducho neprepustila. Bi-xenón ju však má sklápateľnú vďaka elektromagnetu a tak pri diaľkovom režime všetko odrazené svetlo od elipsoidy pokračuje dopredu pred vozidlo. Donedávna požívali konštruktéri pre svetelnú húkačku stále prídavnú halogénovú žiarovku, avšak s príchodom nových meničov napätia, ktoré dokážu vyrobiť oblúk v banke behom pár stotín sekundy, je už nepotrebná a xenónová výbojka slúži aj na túto funkciu svetla. O rýchlejšom opotrebovaní výbojky sa nemusíme baviť. Bežný diaľkový režim však už zastávala len xenónová výbojka s pohyblivou clonkou. Najnovšie boli k dispozícii aj xenónové svetlá s vyrezávaním svetelného kužeľa tak, aby neoslňovali protiidúcich vodičov a okolie osvetľovali diaľkovým svetlom. Aktuálny trend je však pre xenóny neúprosný a LED svetlomety ich postupne vytláčajú prakticky zo všetkých vozidiel. Veľkí výrobcovia totiž ako opciu používajú už výhradne LED svetlá. O tých si niečo povieme opäť v ďalšej časti.
