Vozidlo kontrolujte cez deň. Nedostatky vidno lepšie, ako pod umelým svetlom. 

Voľným okom, resp. zmyslami sa dá odhaliť veľa závažných nedostatkov. Ak má jazdené auto servisnú knižku, porovnajte si v nej údaje s nálepkami v motorovom priestore. V dnešnej dobe serviska veľa neznamená a za pár eur ju zoženiete na nete aj s razítkami, ale ako informačný údaj to postačí... 


Ďalším dôležitým prvkom je farba a lak. Ale povedzme si na rovinu. Nie je poškodenie auta ako poškodenie auta. Prelakovaný blatník, nárazník by som neriešil, ak farba sedí a aj práca je odvedená na vysokej úrovni. Problém by som videl, ak je lakovaná značná časť auta, resp. celolak, ktorý predávajúci nevie preukázať, či odôvodniť. Pri laku kontrolujte stopy brúsenia, stopy tmelu, praskliny laku, jamky, zastriekaný prach a pod. Zamerajte sa na hrany a ohyby karosérie a taktiež miesta v okolí líšt, svetiel a skiel. Lakyrníci tieto miesta zanedbávajú a časom práve tam môže lak a farba praskať a odpadávať.  


Pri starších autách nie je nič výnimočné, ak je diel prelakovaný z dôvodu korózie. Pozrite si preto pred tým, ako auto kupujete, slabé miesta karosérie konkrétneho modelu. Ak nájdete hrdzu na netypických miestach, ruky od auta preč. Prelakované prahy sú pri 15-ročnom aute bežné. 

Pri karosérii kontrolujte obe strany súčasne a porovnávajte ich medzi sebou.

Pri karosérii sa zamerajte aj na veľkosť škár a medzier jednotlivých dielov. Zoberte si napríklad podpivník (nepoškrabete ním auto) a prikladajte na začiatok a na koniec škáry. Šikovnejšie oko to zhodnotí vizuálne bez akejkoľvek pomôcky. Škáry by mali byť zhruba rovnako široké. 

Poriadne prezrite aj skrutky, ktorými sú jednotlivé diely prikrútené ku karosérii. Nemali by mať žiadne poškodenie alebo hrdzu. Vnútorná časť motorového priestoru, resp. kufra je matnejšia, ako lak na karosérii. Pri karosérii skontrolujte aj tmelené spoje. Pri oprave väčšinou nedodržia pôvodnú nanášaciu techniku a spoj preto vyzerá inak.

Prekontrolujte celé auto. Nehanbite sa k autu zohnúť. Aj krásne nablýskané auto môže byť šmejd obalený v pozlátku...

Vizuálna prehliadka sa nevykonáva len na karosérii, ale aj v interiéri. Zamerajte sa na poškodenie sedačiek, hlavne vodičovej, stav prepínačov, volantu, pedálov, riadiacej páky a pod. Častým javom je však výmena týchto komponentov z menej zničených búračiek. Podľa miery opotrebenia môžete určiť približný nájazd. Ale je to skôr individuálne. Auto jazdené po diaľnici jazdene výlučne jedným vodičom vnútri môže vyzerať podstatne lepšie, ako auto s tretinovým nájazdom jazdeným len po meste. Opotrebenie interiéru sa viaže aj na konkrétneho človeka. Fyzická stavba, agresivita potu a pod.


Interiér má ešte jednu vlastnosť. Pri odkrytí niektorých krytov dokážete rozpoznať, či bolo auto zatopené. Nájdete tam totiž zvyšky piesku alebo iných naplavenín. Odborníci radia poodťahovať lišty, tapacíre dverí a pod... Ale už vidím, ako vám to predávajúci dovolí. Musíte byť vynaliezaví a robiť to tak, aby ste nič nepoškodili. Zatopené auto navyše nepríjemne páchne a skôr či neskôr sa prejavia problémy aj s elektroinštaláciou a ventiláciou. Preto si na zatopeniny dávajte obzvlášť veľký pozor. 

V interiéri poctivo vyskúšajte všetky funkcie a tlačidlá. Pri elektrických a vyhrievaných sedadlách vyskúšajte aj tieto funkcie. Pozor na vybrané a nefunkčné kontrolky pri prvej polohe! Je to najlacnejšia oprava chyby. Ale to už pomaly prechádzame k technickému stavu. 

Zoberte si so sebou jednoduchú diagnostiku k mobilu. Aj táto lacná vecička dokáže odhaliť niektoré nečakané chyby. 

Ešte keď sedíte v interiéri, nič vám nebráni si so sebou vziať jednoduchú diagnostiku. Cez aplikáciu si skontrolujete základne parametre a závady, ktoré na prístrojovke nemusia svietiť. Vizuálne skontrolujte aj „umiestnenie kolies“. Či z pohľadu spredu alebo zozadu nevytvárajú Áčko, alebo iný netypický odklon. Následne sa pozrite na pneumatiky. Nerovnomerne opotrebenie je podozrivé. Ak je auto znížené, vnútro pneumatiky je takmer vždy zjazdené. Málokde totiž vedia spraviť geometriu správne aj na takto upravené auto. Skontrolujte predné aj zadné nápravy – akýkoľvek atypický odklon kolies je podozrivý. 

Brzdy sa tiež dajú vizuálne skontrolovať. Ak má auto jednoduché elektróny, k brzdovému kotúču sa dostanete veľmi jednoducho. Prejdite po studenom kotúči prstom, a sledujte nedostatky, alebo opotrebovanie. 


Ak je značná časť karosérie lakovaná a k tomu navyše nesedia škáry, pozor na vystrelené airbagy. Lacnejší trend je iba umiestnenie krytky. Navyše pri niektorých autách je potrebné meniť aj nárazové snímače a jednotku, na ktoré sa zvyčajne kašle. Po pootočení kľúčika by kontrolka airbagu nemala zhasnúť súčasne s inou kontrolkou, ale samostatne.


Na motore tiež toho zistite dosť len pohľadom. V kombinácii s testovacou jazdou toho odhalíte viac než dosť. Pozrite si hlavne všetky škáry, netesnosti, nádobky a obsah v nich (čierny olej, brzdová a spojková kvapalina, emulzia v oleji/v chladiacej kvapaline a i.). Pri otváraní viečka chladiacej kvapaliny dávajte pozor, aby vás horúca kvapalina neobarila. Po správnosti by sa to malo kontrolovať pri studenom motore. 


Ideálne je motor prvýkrát štartovať studený. Mal by naskočiť na prvý raz a počúvajte neobvyklé zvuky. Po chvíli vyrazte na testovaciu jazdu Po krátkej jazde vyskúšajte metódu tzv. semafora s farbami ČIERNA – MODRÁ – BIELA výfukového dymu. Podľa farby dymu, ktorý vychádza z motora po zahriatí, spoznáte mnoho aj bez meracích prístrojov. Čierny dym (v prípade dieselového motora) znamená pravdepodobne veľmi opotrebovaný motor, alebo zle nastavené čerpadlo. Modrý dym znamená, že piestne krúžky prepúšťajú olej do valca alebo netesnia ventily. Motor je silne opotrebovaný. Biely dym vychádza vtedy, ak do spaľovacieho priestoru uniká voda z chladiaceho systému. Môže to byť zlé tesnenie pod hlavou motora alebo prasknutá hlava motora (ale mierne biely dym znamená skondenzovanú vodu vo výfukovom systéme).

Pri obhliadke auta uprednostňujem špinavý motor. Vidno na ňom všetky netesnosti...

Podvozok dôkladne prekontrolujte. Niekedy majiteľ nemá problém ísť na rampu alebo na jamu či zdvihák v nejakej dielni. Kontrolujte spoje, koróziu jednotlivých komponentov... Na nosníkoch uvidíte, či auto bolo, alebo nebolo vážne búrané.

Ak je koleso vo vzduchu, skúste ho pevne chytiť a zatriasť ním.  Nemali by ste cítiť žiadnu vôľu. Ak máte možnosť a viete ako, môžete (ak vám to samozrejme predávajúci dovolí) s páčidlom vyskúšať vôle jednotlivých ramien a čapov... Pri pohľade zospodu pozrite aj stav brzdových trubiek, servoriadenia, či na nich nie je zjavný únik kvapaliny.

Popravde len máloktorý predajca s vami pôjde niekde na rampu, alebo do servisu. Preto si môžete so sebou vziať zdvihák, krokodíl, alebo zastaviť šikmo na chodník. I keď budete vyzerať tak trochu ako čudák, je to lepšie, ako kúpiť vraždu..