S príchodom novších a novších motorov a spolu s nimi aj vyšších vstrekovacích tlakov nutnosť žhaviť pred štartom už nie je až taká extrémne dôležitá kvôli samotnému štartu ale skôr z dôvodu znižovania emisií. Jednoducho povedané, moderný diesel vám bez jediného funkčného žhaviča dokáže naštartovať aj pri teplotách okolo nuly alebo dokonca aj pár stupňov pod. Skúste si to ale napríklad so starým predkomôrkovým Mercedesom, ten vám bude s nefunkčnými žhavičmi „točiť“ desiatky sekúnd aj pri + 10 stupňoch Celzia.
Žhavenie pred štartom je súčasťou vznetových motorov takmer od ich vzniku, bežne ste s predkomôrkovým motorom čakali na pokyn k štartu desiatky sekúnd. Veľký posun prišiel s priamym vstrekom nafty, kedy sa znížil tento čas a aj žhavenie prichádzalo k slovu až pri nižších teplotách.
Na výmenu toho prakticky veľa nepotrebujete. Stačia vám žhaviče, tesnenia okolo sania (ak vôbec musí ísť dole) a ideálne keramickú pastu na závity.
V mojom prípade začína BMW 525d generácie E39 žhaviť od približne + 10 stupňov Celzia, v závislosti na teplote chladiacej kvapaliny. Reálne som nefunkčný žhavič objavil už skôr v lete, keď som preventívne prešiel diagnostikou motorovú jednotku a tam našiel zapísanú chybu. Keď sme ich naposledy menili pred približne 150 000 km, spoznateľné na chode motora to bolo od približne - 5 stupňov Celzia. Avšak s dobrou kompresiou a vstrekovačmi dokázal motor naštartovať s nefunkčnými všetkými žhavičmi aj pri mínus 17, aj keď treba dodať, že štart bol zdĺhavý a z výfuku lietali „kúdole“ dymu.
V mojom prípade stačí dať dole sanie, ktoré drží na pár skrutkách a matkách, odpojím ešte jeden konektor s káblom od vyvedeného plusového pólu a môže ísť dole.
Možno sa pýtate, prečo som teraz použil najdrahšie žhaviče NGK a nie alternatívu v podobe lacnejších Starline. Rozdiel v cene bol totiž len 8 eur, čo pri šiestich kusoch spraví menej ako 50 eur. Keď som pred pár mesiacmi menil prednú nápravu a použil najlacnejší dostupný Starline, rozdiel voči najdrahšiemu Lemforder bol viac ako 600 eur. To je suma, pri ktorej už má zmysel premýšľať nad alternatívou, pri 50 eurách to ale nepokladám za dôležité.
Vymeňte ich aj preventívne
Poďme ale na samotnú výmenu. Aj keď sa postup môže líšiť v závislosti na konkrétnych motoroch a umiestnení žhavičov, princíp je takmer vždy rovnaký. V prvom rade je rozumné zistiť, kedy boli naposledy menené. Ak si nie ste istý, neviete ani kedy ich menil bývalý majiteľ, počítajte radšej s tým, že nemuseli byť menené nikdy. V niektorých prípadoch totiž žhaviče vydržia aj 200 tisíc km. Záleží na množstve studených štartov, ale samozrejme aj na iných okolnostiach.
Po odmontovaní sania a oddelení kabeláže som mal ku žhavičom jednoduchý prístup.
Ak neviete nič o predošlej výmene, rátajte s tým, že vás už samotná demontáž môže pekne potrápiť. V prvom rade treba motor zohriať. Neodporúčam meniť žhaviče na studenom motore. Ak sa k nim dostanete ešte pred rozobratím iných častí, skúste k závitu naliať uvoľňovač vstrekovačov a žhavičov. Môže vám to pomôcť, aby ste nemuseli volať mechanika, ktorý sa živí ich vyťahovaním bez demontáže hlavy. Takáto služba nie je lacná a ani 100-percentná.
Nový vs starý.
Keď už máte motor zohriaty, postupne musíte rozobrať všetko okolo. V mojom prípade muselo ísť dole celé sanie, čo znamená, že bude treba zároveň vymeniť aj všetky tesnenia. Našťastie je to otázka pár minúť, zopár skrutiek a matiek, odpojiť jeden snímač a sanie je dole. Pri tejto príležitosti ho môžete vyčistiť od nánosu karbónu z EGR ventilu, ktorý tam budete mať.
Žhaviče hneď po vybratí. Von šli vcelku a bez karbónu na špičke.
Rovno pod saním sú elektrické rozvody vedené k jednotlivým žhavičom. A rovno dodávam, že nemá zmysel meniť jeden zlý žhavič a zvyšné tam nechať. Je to otázka pár tisíc či niekoľko desiatok tisíc kilometrov a máte skoro istotu, že prestanú fungovať aj zvyšné. Len by ste si pridávali ďalšiu prácu. Keď už odpojíte elektriku, tak sa môžete pre istotu skúsiť pomodliť a začať povoľovať. Ak ich niekto pred vami už menil a použil pri montáži keramickú pastu, ste šťastným človekom, rovnako ako ja. Našťastie šli všetky jednoducho vyskrutkovať. Keď sa niektorý z nich kúsok pohne, ale ďalej ide ťažšie, skúste najprv opäť nastriekať uvoľňovač a opätovne ho zatiahnuť. Pomaly a postupne ho dokážete vybrať.
Staré žhaviče boli značky Bosch.
To, či vám ostane nakoniec samotná špička v hlave kvôli karbónu v spaľovacej komore, to je už len zhoda náhod a nijako ju neovplyvníte. V mojom prípade boli všetky čierne (také budú z princípu vždy), ale nie výrazne zničené (parkticky žiaden karbón na špičke). To okrem iného znamená, že motor pracuje správne. Takže hor sa do montáže? Nie tak zhurta.
Staré žhaviče vyzerajú síce celé čierne, ale to je bežná vec. Dôležité je, že na špičke nebol prakticky žiaden karbón.
Dávať niečo na závit alebo nie?
Najprv vyčistite závity, ideálne ich povysávajte a skúste jemnou malou kefkou vyškriabať špinu. Následne je nutné na nové žhaviče naniesť keramickú pastu odolnú voči vysokým teplotám. Ja som použil Starline do 1200 stupňov Celzia. Niekto by mohol namietať, že kvôli paste je nutné zvýšiť uťahovací moment (teda že ich reálne zatiahnete na viac, ako si nastavíte na momenťáku), ale na žhaviče je podľa výrobcu určená nízka hodnota, ktorú mnoho mechanikov ani nebude doťahovať na presnú hodnotu a spolieha sa na cit v ruke. V mojom prípade je to 15 Nm, čo je skutočne veľmi málo, sám som ich doťahoval odhadom. Nejaké mazivo či pastu na závit ale určite odporúčam, poďakuje sa vám buď ďalší majiteľ, alebo vy sami sebe pri ďalšej výmene.
Nikto nepíše, že treba na záviť napatlať množstvo mazivo, stačí len jemne do drážky.
Pri montáži nezabudnite poriadne dotlačiť elektrické konektory, prípadne ak máte žhaviče na maticu, tak nezabudnite na správnu montáž. Môže sa vám totiž stať (ako mne na minulom aute), že dotiahnete zaisťovaciu matku opačnou stranou, dotknete sa mínusovej časti, spôsobíte skrat a žhaviace relé skrz ochranu nepustí prúd do žhavičov.
Staré žhaviče môžete preskúšať rôznymi spôsobmi. Ja som využil externý zdroj, priložil mínus na telo žhaviča a plus na vrchný knôt a stačilo len počkať. Rozdiely medzi všetkými boli v rýchlosti nažhavenia, jeden sa "nerozsvietil" vôbec. Len si dávajte pozor, špička sa pri rozžeravení zohreje na stovky stupňov Celsia.
Ak ste všetky dotiahli, poskladajet zvyšok okolo, v mojom prípade teda sanie s novými tesniacimi gumičkami a môžete vyskúšať prvý štart. Kto má diagnostiku, môže si opravenie problému overiť aj cez ňu. Taktiež si môžete zmerať odpor na každom žhaviči, v mojom prípade by mal byť okolo 0,9 ohmu. Môžete si ich skúsiť rozžeraviť cez prenosný booster, tu ale môže aj zlý žhavič „svietiť“ do červena, len nie po celej dĺžke či nie tak rýchlo ako zvyšné.
S vyberaním žhavičov tiež opatrne, po toľkých km a rokoch môžu byť v strede rozpadnuté a držia len silou vôle. Určite nechcete vytiahnuť teleso a špička vám spadne späť do valca.
Samozrejme problémy so studeným štartom môže spôsobovať X, Y ďalších vecí. Ak to nie sú žhaviče, môže to byť tiež akumulátorom, štartérom, žhaviacim relé, prípadne väčšíe a drahšie veci, ako napríklad zničené vstrekovače alebo nízka kompresia. Ak ste žhaviče nikdy nemenili, odporúčam vám to aj z preventívnych dôvodov. Nie je na ne od väčšiny výrobcov výmenný interval, ja ich odporúčam po približne 120 000 km skontrolovať alebo ideálne rovno vymeniť. Ak nemáte šesť a viac valcový diesel, nemáte ani novšie žhaviče s integrovaným snímačom, ktoré sú skutočne drahé, tak vás celá výmena bude stáť do 80 eur, prípadne aj menej.
