Aby sme si rozumeli... Už som videl mnohých, ktorí podobný servis nápravy zvládli aj pred bytovkou, na verejnom parkovisku. Osobne by som na nemal guráž, ale v garáži s montážnou jamou som si na to trúfol. Rozhodol som sa pre výmenu všetkých komponentov aj preto, že pri určitých rýchlostiach som sa okrem iného trápil s vibráciami vo volante.
Nechcel som riskovať, že by som niečo nevymenil a vibrácie by ďalej otravovali. Rozhodol som sa preto pre kompletnú obmenu. Jedinú časť, ktorú som nemenil, bolo gumové uloženie stabilizátora. To však bolo v absolútne nedotknutom stave, očividne už menené.
Čo všetko budem potrebovať? Málo toho nebolo.
Všetky potrebné veci som našiel v ponuke AutoKelly, tak som nešpekuloval a bral to naraz z jedného obchodu. V prvom prípade celú sadu ramien. Záleží tiež, či máte McPherson (ako ja) alebo lichobežníkovú nápravu. A vždy odporúčam meniť všetko v páre. A že som zvolil najlacnejšie riešenie? Mám na to pragmatický dôvod.
Aj lacné diely majú svoje miesto
Mám vo zvyku voliť dielce aj podľa toho, koľko auto ročne najazdí a ako bude daný kus trpieť. Keďže do E39 takmer nesadnem (ročne nabehám len okolo 500 alebo ešte menej km), kupovať štvornásobne drahší Lemforder sa mi veľmi nechcelo. Ďalší dôvod je ten, že sa autom snažím nejazdiť po rozbitých cestách a kde je to možné, tam sa vyhýbam väčšine nerovností a dier. Takže ak Starline, ktorý v prebalenej krabici ponúka MasterSport, vydrží 30 tisíc kilometrov, mám to skoro donekonečna. Drahší Lemforder by mi v ničom nepomohol. Toľko k tomu, prečo Starline.
Tu je príklad 2 rôznych tyčiek od 2 rôznych výrobcov. Pri uvoľňovaní sa vám niekedy môže čap pretáčať a tak ho musíte nejako uchytiť. Jeden výrobca použil šesťhran z boku, druhý naopak imbusovú hlavu.
Okrem ramien som musel kúpiť ešte axiálne tyče riadenia, ktoré v sade neboli. Užitočným pomocníkom pri práci je potom rázová uťahovačka (chce to ale pracovať s citom), nejaké príručné svetlo, momentový kľúč (bez neho to ani neskúšajte), uvoľňovač skrutiek a samozrejme sťahovák čapov. K tomu, prečo ho považujem za nutnosť, sa dostanem. A ako začať?
Momentový kľúč je nenahraditeľný.
Uvoľňovač sa zíde
V prvom rade auto zabezpečte tak, aby stálo pevne na mieste, zatiahnite ručnú brzdu, podložte kliny a môžete zdvíhať. Je rozumné naraz zdvihnutú celú prednú časť, takže pod nosníky som podložil drevené hranoly, aby som mohol otáčať volanto podľa potreby a tým pádom i tehlicami. V ďalšom kroku postupne odstráňte skrutky či matice, všetky plasty, podblatníky a podobné časti, ktoré by vám prekážali. Pár dní pred celou akciou som na kritické miesta nastriekal uvoľňovač závitových spojov, dosť vám to uľahčí prácu.
Všetky plasty museli ísť preč.
Následne som začal s uvoľňovaním tyčiek stabilizátora. Keďže boli obe kolesá, respektíve celá náprava zodvihnutá, nemal som s tým problém. Ak by ste zdvíhali len jednu stranu, stabilizačná tyčka by pákou tlačila na druhú stranu a mali by ste problém ju vybrať z uloženia. Už v tomto prípade sa veľmi osvedčila rázová uťahovačka a ušetrila mi hromadu času.
Ako prvé išli von tyčky stabilizátorov.
Postupne som sa dostal k samotným ramenám. Povoliť matky na čapoch nebol až taký problém, ten obvykle nastáva s uvoľnením samotného čapu z tehlice. Uloženie má kónický tvar a po rokoch je toto miesto oxidáciou a nečistotami v podstate prilepené, takže je to dosť často boj. V mojom aute sú v tehlici navyše vložky, kvôli odlišným materiálom. Čap je oceľový, tehlica hliníková. Pomohol však sťahovák Starline.
Nezabudnite tiež všetky podložky dať späť na svoje miesto.
Prečo použiť sťahovák na čapy?
Často čítam rady, že ak niečo nejde povoliť veľkým kladivom, pomôže ešte väčšie kladivo. Občas to platí, ale sú prípad (a toto je jeden z nich), keď je sťahovák lepším, elegantnejším a menej náročným riešení. Stojí pár eur a ostane vám v náradí na budúce podobné práce. V mojom prípade bol asi o 3 mm kratší a tak som musel improvizovať s odrezaním časti závitu z čapu, aby som tam sťahovák dostal. Pomohla tiež teplovzdušná pištoľ, s ktorou som tehlicu nahrieval. Po pár minútach a poriadnej rane čap odskočil. Rovnako to následne prebehlo aj pri demontáži niektorých ďalších uložení ramien.
Sťahovák čapov v akcii s nahrievaním tehlice teplovzdušnou pištoľou.
V prípade E39 je tiež nutné uvoľniť tehlicu od tlmiča a spustiť ju nižšie, aby bolo možné jedno rameno vybrať von. Ak máte model s automatickým vyrovnávaní sklonu svetiel, budete musieť z niektorého ramena zvesiť tyčku regulácie, podľa ktorej riadiaca jednotka určuje presnú výšku a dosvit svetiel.
Všetko uvoľnené, môžem začať skladať.
Pozor na doťahovanie silentblokov
Všetky dosadacie plochy som očistil, závity namazal medenou pastou (pozor, kontrolujte postup s továrenským manuálom, v niektorých prípadoch výrobca vyslovene upozorňuje, že závity musia byť čisté, inokedy povoľuje použiť lepidlo na spoje či mazivo, záleží na konktrétnom aute) a začal som celý proces opakovať v opačnom poradí. Čapy som dotiahol na predpísaný uťahovací momentom okamžite, pri silentblokoch to však nerobte. Aby sa nezničili násobne rýchlejšie a dosadli v správnej pozícii, je potrebné ich len jemne dotiahnuť, spustiť auto na kolesá, prejsť pár metrov dozadu a dopredu, a až potom ich dotiahnuť predpísaným momentom.
Doťahovanie silentblokov na moment je potrebné vykonať až pri posadení auta na kolesá.
Rovno na geometriu
Pri výmene axiálnych tyčiek je dobré vymeniť aj gumové manžety, aj keď tie staré môžu vyzerať zachovalo. Samozrejmosťou je kontrola hrebeňa riadenia, či už náhodou nezačali guferá prepúšťať kvapalinu (kto má mechanické riadenie, má o starosť menej a nemusí kontrolovať tesnosť). Ak to všetko poskladáte, dotiahnete skrutky či matice predpísaným momentom, jedinou správnou cestou je ísť rovno na geometriu. Aj keď tyče riadenia nastavíte naoko do správnej pozícii, trafiť sa do predpísanej polohy je skoro nemožné. Geometriu je preto nutnosť. Tam vás budú mať radi, pri povolovaní totiž nebude mať mechanik najmenšie problémy so „zapečenými“ závitmi.
Nové veci na mieste.
Po nastavení geometrie sa mi potvrdilo, že vibrácie sa z 90 % stratili a výmena celej nápravy tak mala zmysel. Nie je to ešte dokonalé, ale pravdepodobne ide o vibrácie od hnacieho hriadeľa, na ktorom chcem časom vymeniť pružnú spojku a uloženie. Staré ramená som kontroloval. Čapy už mali slušne veľké vôle. Silentbloky boli viditeľne popraskané a ich čas bol spočítaný.
Vymenené veci. Na trčiaci koniec závitu som použil medenku, aby to bolo možné v budúcnosti ľahšie uvoľniť. Keďže s autom jazdím len do suchého pekného počasia, o zašpinenie od blata či iného bordelu sa neobávam.
Čo dodať? Po nasadení plastov je ten pocit z dobre vykonanej práce na nezaplatenie. Výdrže nových dielcov sa neobávam. Ako som písal, auto má minimálny ročný nájazd. Pri vyššom počte kilometrov by som určite premýšľal nad Lemforderom, respektíve nad originálnymi komponentmi od BMW. A čo bude nabudúce? Uvidíme. Vlastniť staré auto je skoro nekonečný proces opráv, úprav a zlepšovania. Nechajte sa prekvapiť.
