Porscheho prvé auto bol elektromobil

Ferdinand Porsche sa narodil v roku 1875 v severočeských Vratislaviciach (vtedy Maffersdorf, v súčasnosti cca 30 km od hraníc s Nemeckom). Bol synom klampiara a očakávalo sa, že bude pokračovať v otcových šľapajach. No, jeho viac zaujímala elektrika a tak v roku 1893 začal pracovať ako učeň v elektrotechnickej firme Béla Egger & Co. vo Viedni. Popri práci navštevoval prednášky na technickej univerzite a svoje teoretické poznatky hneď využíval v praxi. Vďaka svojej húževnatosti sa pomerne skoro, už v roku 1897, stal vedúcim skúšobného oddelenia a prvým asistentom výpočtovej kancelárie. V tomto období sa zoznámil s Ludwigom Lohnerom, majiteľom firmy K.K. Hofwagenfabrik Jacob Lohner & Comp.  Ich hlavným sortimentom boli koče, ale sám majiteľ si dobre uvedomoval, že éra koní sa pomaly končí. Bolo mu jasné, že ak chce prežiť musí na pohon použiť spaľovací motor alebo elektromotor. Nakoniec sa rozhodol pre elektrinu, keďže tento agregát neobťažoval okolie hlukom ani dymom a preto očakával, že verejnosť uprednostní tento typ pohonu. A tak si objednal pohonné ústrojenstvo vo firme, kde pracoval mladý Ferdinand Porsche.

Prvý prototyp vyrobili ešte v roku 1898. Už na jeho vývoji sa Porsche podieľal, no rozhodne nebol podľa jeho predstáv. Mal totiž motor medzi prednými kolesami a riadenú zadnú nápravu. Ešte v tom istom roku však obe firmy spoločne postavili druhú verziu, a tento raz nechali Porscheho pracovať naplno. Tak vznikol už spomínaný Egger-Lohner C.2 Phaeton. Prvú jazdu v uliciach Viedne absolvoval 26.6.1898. Mal riadenú prednú nápravu a elektromotor umiestnený na zadnej náprave. Zadné kolesá boli poháňané pomocou jednoduchého prevodu. Obe zadné kolesá mali na sebe ozubené koleso s vnútorným ozubením, ktoré roztáčal pastorok vychádzajúci na oboch stranách z elektromotora. Auto malo 12 stupňov regulácie otáčok, ktorými vodič ovládal rýchlosť vozidla. Bolo tam 6 stupňov dopredu, 2 dozadu a 4 brzdné stupne. Celé pohonné ústrojenstvo vážilo iba 130 kg a motor poskytoval výkon 3 kone.  Vodič dokonca mohol krátkodobo využiť výkon až 5 koní. Maximálna rýchlosť tohto 1 350 kg vážiaceho vozítka bola 35 km/h. 500 kg vážiace batérie mu zabezpečili dojazd 80 km, alebo 3-6 hodín. Len pre zaujímavosť o 116 rokov neskôr má Opel Ampera dojazd na batérie cca 80 km a Nissan Leaf cca 120 km. Je jasné, že vývoj sa medzi tým sústredil hlavne na spaľovacie motory, no aj tak je to od tohto veterána obdivuhodný výkon. Lohner dokonca pre toto vozidlo pripravil dve karosérie, ktoré sa dali meniť v závislosti od ročného obdobia. Prvou bola otvorená karoséria typu Phaeton (s plátenou strechou, ale bez bočných okien) na leto, a druhou bolo uzavreté Coupe na zimu. Bohužiaľ sa ani jedna nezachovala, a tak je v múzeu na pôvodnom podvozku iba maketa karosérie, pre lepšiu predstavu.

Aby Porsche ukázal schopnosti svojej konštrukcie, zúčastnil sa s týmto autom v roku 1899 pretekov, ktoré sa konali v rámci medzinárodnej výstavy motorových vozidiel v Berlíne. Trasa mala 40 km a okrem áut so spaľovacím motorom, súťažilo aj 19 elektromobilov. Porsche na vozidle Egger-Lohner C.2  s prehľadom vyhral s náskokom 18 minút.

Ako znalci vedia, že nový exponát v Porsche múzeu je práve spomínané vozidlo? V tomto prípade im to Ferdinand Porsche veľmi uľahčil. Mladý konštruktér totiž na každý z kľúčových komponentov vyrazil značku P1. Chcel sa poistiť, aby sa nezabudlo, kto je autorom tohto vozidla. Preto sa  Egger-Lohner C.2 niekedy skrátene nazýva iba jednoducho P1. Porschemu tento úspech naštartoval kariéru a po viac ako 30 rokoch praxe na poste šéf konštruktéra vo firmách Lohner, Austro-Daimler, Daimler-Benz a Steyr si nakoniec v roku 1931 založil vlastnú firmu. Aj vďaka tomuto elektrickému kočiaru môžeme dnes slintať nad autami, ako Porsche 918.

Zdroj: Tlačová správa