Veľký sen malej automobilky
Písal sa rok 2011 a Dacia žala úspechy so svojím prvým SUV. V recenziách Duster dokazoval obstojnú kvalitu a skvelé terénne schopnosti. Veľmi rýchlo si získal srdcia nás novinárov aj zákazníkov. Presvedčiť sa o tom môžete aj z dobového testu. Automobilka naň bola právoplatne pyšná a pustila sa do projektu, ktorý v jej dejinách nemá obdoby. Zaumienila si zdolať horu Pikes Peak, ležiacu v štáte Colorado, USA.
Hora, ktorú naveky preslávil Ari Vatanen v úžasnom Peugeote 405 Turbo 16, keď s ním vytancoval až na vrchol. Časť z 31 kilometrov dlhej Pikes Peak Highway, ktorá začína v meste Cascade, každoročne uzavrú pre najšialenejšie preteky do vrchu. Od roku 1916 takmer 20-kilometrový úsek preveruje nielen auto, ale aj vodiča. Trať má totiž množstvo slepých zákrut, vracákov, ktoré sa z ničoho nič objavia po dlhej rovinke. A toto nie je žiaden permanentný okruh. Po chybe letíte z útesu. Takisto nemáte ani navigátora, ktorý by vám podával tak potrebné informácie o 156 zákrutách. Tu ste sám. Iba vy a stroj. Akoby to nestačilo, počas jazdy na vrchol hory stúpnete o 1440 metrov.
Dacii sa prospekt takejto výzvy mimoriadne pozdával a začala pripravovať hotové monštrum. Rumuni vôbec neváhali a zapísali sa do najsilnejšej triedy Unlimited. Ako už napovedá názov, táto trieda nemá žiadne pravidlá. Účastník môže ukázať, na čo má. Rok 2011 bol významný aj v tom, že to bol posledný ročník, kedy sa časť pretekov išla na šotoline. Ročník 2012 bol už celý na hladkom asfalte. Dacia poverila vývojom firmu Tork Engineering, ktorej pomáhal aj Renault Sport.
Dacia GT-R
Ako už tušíte, s bežným Dusterom má spoločné iba meno. Ako základ poslúžila iná pretekárska variácia Dusteru, z ľadových pretokov Andros Trophy. Ani z tej však veľa nezostalo. Šasi tvorí rúrkový rám, na ktorom sú pripevnené diely karosérie vyrobené z laminátu. Obrovské prevýšenie si vyžaduje preplňovaný motor. Tu Dacia nevymýšľala so žiadnym 1,6 l štvorvalcom. Na tieto preteky potrebujete veľmi výkonný turbo motor, aby s výškou nestrácal výkon. Rad teda prišiel na 3,8-litrovú V6 z Nissanu GT-R. Ten upravili na výkon 634 kW (862 k) a krútiaci moment 900 Nm. Problém bol však ten, že pod prednú kapotu sa motor nezmestí. Zároveň by kazil aj rozloženie hmotnosti, a tak pristúpili k uloženiu do stredu vozidla. Výkon na všetky štyri kolesá prenášala 6-stupňová sekvenčná prevodovka. Celý špeciál vážil iba chabých 950 kilogramov.
Aby si Dacia Duster poradila so zákrutami, dostala prepracovanú aerodynamiku. Tú upravovali v aerodynamickom tuneli. Celému stroju dominuje až nezmyselne veľké zadné krídlo, ktoré však svoje opodstatnenie rozhodne malo. Stabilitu na prednej náprave zaisťoval masívny spliter. Potrebný čerstvý vzduch k motoru privádzali nasávacie otvory, ktoré nahradili zadné okná. Na konci dostal modrý stroj veľavravné meno, Dacia Duster No Limit. Ako veľmi ambiciózny cieľ si značka dala pokoriť hranicu 10 minút, čo sa v tom čase ešte nikomu nepodarilo. Za volant posadili skúseného Jeana-Philippa Dayruata, ktorý za svoju kariéru vyhral množstvo pretekov. Hlavne v ľadovom šampionáte, Andros Trophy.
Záver projektu sa nepodaril
Žiaľ, ani všetka tá snaha nestačila na dosiahnutie vytúženého času. Veľmi trpká bola prehra voči ešte šialenejšiemu Suzuki SX4 Hill Climb Special, o ktorom si môžeme napísať nabudúce. To totiž ako vôbec prvé auto na svete zdolalo horu Pikes Peak za menej ako 10 minút. Medzi Suzuki a Daciu sa dokonca vtesnal aj špeciál Hyundaiu, ktorý však zo sériového typu nevychádzal.
Nováčik z Rumunska si tak svoje ciele nesplnil. Čas 10:17,707 musel byť určite jemným sklamaním. Značka sa na horu vrátila aj o rok neskôr, no tentokrát Duster po nehode do cieľa neprišiel. Aj tak si táto beštia našla množstvo fanúšikov a zmenila imidž značky.
Zdroj: wikipedia.com, motor1.com, auto.server.sk, autorevue.cz
Foto: Dacia, mylifeatspeed.com, wallpaperstock.net, Shock Squad
