Diaľkové preteky 1000 míľ československých boli jedným z najvýznamnejších motoristických podujatí, ktoré sa konali na našom území v medzivojnovom období. Organizoval ich v rokoch 1933, 1934 a 1935 Autoklub Republiky Československé, inšpirovaný talianskymi závodmi Mille Miglia. Trasa viedla z Prahy do Bratislavy a späť, pričom pretekári ju absolvovali dvakrát bez prestávky, čo v súčte znamenalo približne 1 600 kilometrov, teda 1 000 míľ.
V roku 2015 nadviazal na predvojnovú slávu Veteran Car Club Praha, ktorý preteky obnovil ako spomienkovú jazdu pre vozidlá vyrobené do roku 1939. Aktuálny ročník odštartoval tento štvrtok ráno v Prahe, cieľ bol v rovnaký deň v poobedňajších hodinách v Bratislave na hrade. Odtiaľ sa vozidlá presunuli na Rybné námestie, kde prečkali až do nasledujúceho rána.
Dnes už účastníci, na rozdiel od pôvodných pretekov, prechádzajú medzi Prahou a Bratislavou tam a späť iba raz. V novodobej edícii ale pribudla ďalšia etapa, ktorú má pod patronátom Veteran klub Bratislava. V piatok ráno preto vozidlá odštartovali smerom na Pezinok a pokračovali až do obce Dlhá neďaleko Trnavy, kde ich na tamojšom motokárovom okruhu čakala špeciálna skúška.
Jazda pravidelnosti býva obľúbenou súčasťou pretekov historických vozidiel, spoľahlivo, no ohľaduplne a s rešpektom k zväčša úctyhodnému veku preverí techniku, vodiča aj ich súhru. Jej podstatou je dosiahnuť čo najmenšiu časovú odchýlku počas viacerých prejazdov na vymedzenej trati. Presne taká bola aj úloha pre súťažiacich na okruhu v Dlhej.
Mnohé posádky krúžili na trati v pomerne pokojnom tempe, niektorí však ešte pred štartom zvolili stratégiu „najskôr naplno a potom pridať“. K rýchlej jazde zvádzala aj relatívne široká dráha s pomerne bohato dimenzovanými výbehovými zónami, ktoré nemálo vozidiel aj využilo. Občas ale bohužiaľ nestačila ani tráva a krásny britský Jensen sa dokonca obtrel o bariéru, našťastie ale skončil len so škrabancami na blatníkoch.
Z Dlhej sa potom účastníci vydali malokarpatskými cestami smerom späť a cez Pezinskú Babu došli do Stupavy, aby si vychutnali naplánovanú obedňajšiu prestávku. Do cieľa piatkovej etapy v Bratislave na Rybnom námestí, sa vracali cez Devín, s prejazdom popod hradné bralo popri Dunaji. Zo slovenskej metropoly odišli autá v sobotu skoro ráno naspäť do Prahy, kde bol poobede cieľ pretekov.
Aktuálneho ročníka sa zúčastnilo 112 automobilov, všetkých vyrobených pred rokom 1939. K nim organizátori priradili ešte štyri vozidlá zo 60-tych a 70-tych rokov. V poli bolo vidno množstvo zástupcov slávnych značiek ako Bugatti, MG, Bentley, Lagonda, Jaguar, BMW, či Mercedes. Uznanie ale vzbudzujú aj malé automobily Aero 662, či Jawa Minor, ktorých motory majú objem len čosi viac než 600 centimetrov kubických.
Korením podujatia je jednoznačne trojica vozidiel, ktoré sa zúčastnili aj originálnych pretekov, konaných v tridsiatych rokoch, všetky tri majú na znak úcty aj dnes rovnaké štartové čísla aké niesli pôvodne. Najzaujímavejší z nich je nepochybne pretekársky špeciál Praga Alfa, biely roadster poháňaný šesťvalcom s objemom 1,8 litra, ktorý v roku 1933 preteky vyhral. Jeho jazdec Ing. Peter Mucha s ním dosiahol na vtedajších cestách nadmieru úctyhodný priemer takmer 84 km/h. Štartoval s číslom 18, ktoré má auto na pamiatku doteraz.
K pôvodným účastníkom patrí aj Aero 750 Sport Coupé so špeciálnou aerodynamickou karosériou postavenou pre 1000 míľ československých v roku 1934. Poháňa ho dvojtaktný dvojvalec s objemom 0,75 litra a rovnako ako vtedy, aj dnes nesie štartové číslo 14. Originálnym vozidlom z druhého ročníka je tiež mohutná žlto-biela Tatra 77 s trojlitrovým, vzduchom chladeným osemvalcom pod zadnou kapotou. Aj dnes nesie niekdajšie štartové číslo 52.
Od obnovenia v roku 2015 si 1000 míľ československých zachováva vysoký štandard a popri tradičných účastníkoch každoročne predstaví aj niekoľko nových, zaujímavých a neopozeraných automobilov viac, či menej známych značiek. Uvidíme, s akými novinkami prídu na budúci rok.
foto: autor
