Celkový dlh verejnej správy na Slovensku sa predpokladá na úrovni 7,41 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) alebo viac ako 7 miliárd EUR, čo je mierne zníženie z 9,68 percenta HDP, ktoré sa predtým odhadovalo na rok 2020. Príjmy z verejných financií sa odhadujú na 39,6 miliardy EUR výdavky vo výške 46,7 miliárd EUR. Hrubý verejný dlh krajiny by sa mal v budúcom roku vyšplhať na 65 percent HDP, teda nad maastrichtskú hranicu 60 percent HDP. Vlani dosiahol 48 percent. Slovensko plánuje využiť výnimku z Bruselu, ktorá uvoľňuje upraviť pravidlá konsolidácie verejných financií.
Žiadny vyrovnaný rozpočet na ďalšie tri roky, tentokrát kvôli COVID-19
Súčasná vláda neočakáva vyrovnaný rozpočet v nasledujúcich troch rokoch. Deficit by sa mal postupne znižovať na 6,18 percenta HDP v roku 2022 a ďalších 5,72 percenta v roku 2023. Cieľom je iba jasný posun smerom k dosiahnutiu štrukturálne vyváženej výkonnosti rozpočtu do roku 2024. Ak sa má deficit verejných financií znížiť v roku 2023 na nulu, ako stanovuje súčasný zákon o dlhovej brzde, budú potrebné konsolidačné opatrenia v hodnote 6 miliárd EUR, ako uviedlo ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Premiér Igor Matovič, vedúci parlamentnej strany OĽaNO, poznamenal, že rozpočet nie je na rozdiel od minulých rokov zavádzajúci. Minister financií Eduard Heger, taktiež zo strany OĽaNO, dodal, že výdavky v ňom nie sú podhodnotené, ani nie sú nadhodnotené, ako sa to stalo v minulosti. Veľký vplyv na ekonomickú situáciu v nasledujúcich rokoch bude mať isto aj dĺžka pandémie koronavírusu. Čím dlhšie budú pretrvávať jej následky, tým horšie bude na tom aj vývoj vyrovnaného rozpočtu a zadlženie sa bude zvyšovať.
Heger pripustil, že ekonomika čelí poklesu, keď sa predpokladá, že rozpočtové príjmy budú nižšie o 2,2 miliardy EUR, ale rozpočty niektorých ministerstiev sa napriek tomu zvýšia. Uviedol, že víťazmi rozpočtu sú sociálna, zdravotná a vzdelávacia oblasť. Minister zdôraznil, že o 350 miliónov eur viac ako v tomto roku pôjde do sociálneho sektoru. Medzitým má rozpočet nový formát, ktorý kladie dôraz na hodnotu za peniaze.
Pripomienky k novému rozpočtu
Najsilnejšia opozičná strana Smer kritizovala zvýšenie hrubého verejného dlhu, ktorý by sa mal v roku 2023 postupne zvýšiť na 70 percent. „Tento rozpočet je cestou do pekla,“ uviedol šéf Smeru Robert Fico. "Nezávidím vláde, ktorá prevezme vládu po tej súčasnej."
Za najslabšie miesto prijatého rozpočtu verejnej správy považuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) nulovú konsolidáciu pre pokrízové roky, teda pre roky 2022 a 2023. V roku 2021 bude ekonomika oslabená pandémiou vyžadovať podporu a konsolidácia nebude žiaduca. RRZ poznamenala, že odhodlanie konsolidovať sa v rokoch 2022 a 2023 by malo byť o to silnejšie. Vláda však nespresnila konsolidáciu rozpočtu na tieto roky.
Rada odporúča pripraviť konkrétnu trajektóriu konsolidácie najmenej 1,5 percenta HDP, čo by do roku 2023 znížilo štrukturálny deficit na 3,6 percenta HDP. Heger odpovedal, že konsolidácia určite dorazí, ale neskôr pripustil, že dlh je vysoký. „Konsolidácia je nevyhnutná, ale nie je potrebné o nej hovoriť už teraz,“ uviedol Heger podľa agentúry SITA s tým, že keďže druhá vlna pandémie sa bude ťahať až do roku 2021, bude predovšetkým potrebné sledovať jej ďalší vývoj.
Ďalšie zákony roku 2021
Určite budú v roku 2021 na stole vládneho kabinetu aj novely zákonov, ktoré budú pojednávať o pandemických opatreniach, úľavách pre postihnuté fyzické aj právnické osoby, finančných bonusoch pre zamestnávateľov a podnikateľov. Oživenie ekonomiky je kľúčom k zníženiu dlhu Slovenska. Taktiež by mali prebehnúť menšie reformy školstva, automobilových zákonov a verejnoprávnych služieb. Daňová novela zákona si bude musieť tiež prejsť parlamentom.
Niečo z histórie
V novele z roku 2019 (zákon č. 30/2019 o hazardných hrách, účinný od 1. marca 2019) sa hazardné hry v online kasíne stali výslovne legálnymi a regulovanými. Súkromné spoločnosti môžu teraz získavať licencie pre online kasína, nielen licencie na športové stávky online (TIPOS si zachová monopol na online lotérie, bingo a tomboly). Viac ako 60 rokov fungujúca, slovenská loterijná spoločnosť TIPOS vznikla až v 90. rokoch po rozpade Česko-Slovenska. V tom čase boli všetky formy hazardných hier štátnym monopolom a bolo ich veľmi málo (neexistovali žiadne kasína). Po nedávnej revízii tohto zákona o hazardných hrách sa úloha a pôsobenie štátu výrazne obmedzila, a prinieslo to na slovenský trh množstvo zahraničných investorov, ale aj nové slovenské kamenné či online kasína. Medzi takého online kasína patrí aj Quatro Casino, ktoré je dostupné pre hráčov zo Slovenskej republiky a láka štedrými uvitacimi bonusmi.
