Premiéra v r. 1979 v Alfe 6
Na Silvestra 2005 zišla z linky posledná Alfa s vidlicovým 6-valcom. Ale kde začal? Medzi hotovým prototypom a zástavbou do sériového typu prešlo dlhých 10 rokov. Premiéru zažil v Alfe 6 v 2,5 l prevedení so 158 koňmi a získal titul motor roka 1979. Neskôr ho vyrábali v objemoch 2,0 - 3,2 l a rozvody SOHC nahradil moderný DOHC. Existoval aj prepĺňaný variant s 210 koňmi v Alfe 164. Výkonové spektrum siahalo od 132 po 250 koní. Pre zaujímavosť, suchá hmotnosť motora SOHC V6 „Busso“ bola 170 kg. Vrchol dosiahol v období modelov GTA. Konkrétne v modeloch Alfa 156 GTA a Alfa 147 GTA z objemu 3,2 l DOHC dával 250 koní a 300 Nm.
Charizmatický známy
To, čo motor preslávilo od začiatku v Alfe 6, je prejav, zvuk a charizma. V6 s hlavami pod uhlom 60°, dvoma ventilmi na valec a šiestimi karburátormi Dell Orto bol veľmi kompaktný. Napriek podštvorcovej konštrukcii zaberal výrazne od nízkych otáčok a lineárne ťahal až po 7000 ot/min. Zvuk prechádzal od bublania na voľnobehu až po rykot v obmedzovači. Koncert na palube organizovala mechanika motora, od hemisféricky tvarovaných spaľovacích komôr, cez krátke sanie a nakoniec takmer rovné výfukové kanály. Mnohí odborníci považujú Busso za najlepšie znejúci šesťvalec všetkých čias. Názor si spravte sami priloženými videami.
Giuseppe Busso. Slogan v preklade znamená niečo ako "nárokujte si od života to najlepšie".
Nechýba spoľahlivosť a odolnosť
Geniálny zvukový prejav mu zostal až po „smrť“ v roku 2005. A tiež solídna spoľahlivosť, v porovnaní so 16-ventilovými twinsparkmi o dve úrovne vyššia. Pri pravidelnej výmene oleja po 10 000 km a skorej výmene rozvodov s ním nie sú žiadne vážnejšie problémy. Áno, aj Alfa mala spoľahlivý motor! Za predpokladu údržby zvládol nájazdy vysoko nad 300 000 km. Spomenul som si na majiteľa 156 GTA zo zahraničného fóra. Ten vraví, že za dlhú dobu a státisíce kilometrov je motor jedinou súčasťou auta, ktorá okrem údržby nepotrebovala opravu.
V prípade Bussa V6 nešlo o výkonového rekordéra. Legendou je vďaka prejavu, charizme a zvuku. Leštené sacie zvody sú čerešničkou na torte.
Zabili ho požiadavky na emisie
Busso nemalo leštené kolená sania od začiatku. Zmena prišla pri zástavbe do typu Alfa 164, kedy motor 3,0 l V6 súčasne otočili o 90° pre zástavbu s pohonom predných kolies. V tejto optickej podobe ostal až do konca. Postupom času motor prevŕtali na 3,2 l a naložili do športových verzií 156 GTA a 147 GTA. Jeremy Clarkson z Top Gearu nazval 147 GTA „šialeným autom“, aj kvôli masívnej nedotáčavosti. Boli to jedny z posledných modelov s týmto motorom.
V dobe, kedy automobilky začali pociťovať sprísňujúce sa emisné limity, pôsobilo 3,2 V6 ako zjavenie. Nadchádzajúca emisná norma Euro 5 nepriamo odsúdila aj Busso k zániku. „Stará“ konštrukcia nedokázala spĺňať sprísňujúce sa emisné limity. Nástupca, ktorý sa objavil v Alfe 159, bol plodom spolupráce Fiatu a GM. Blok je z Holdenu, hlava pochádza z Alfy. Aj keď ho výkonovo prekonal, vďaka chýbajúcemu charakteru nikdy takou legendou ako Busso nebude. V ťažkej Alfe 159 nebol ani bohvie ako dynamicky presvedčivý.
Priebeh výkonu a krútiaceho momentu 3,2 V6 GTA.
Smutná bodka po ukončení výroby
Busso nie je cenené za brutálny výkon. 3,2 V6 s 250 koňmi je v porovnaní s dobovým S54B32 z M3 a 343 koňmi nízka hodnota. Reputáciu si zaslúžil prejavom a neopísateľnou charizmou. Spolu so zatvorením milánskej továrne Arese skončil aj tento skvost pod kapotou. O tri dni neskôr odišiel zo sveta aj konštruktér, ktorý mu na konci 60. rokov minulého storočia vdýchol život. Umrel tak spolu so svojím najznámejším dielom.
Zdroj: Alfa
