Sme však svedkami európskeho paradoxu (ak nie svetového), že kým autá za povedzme 20 rokov prešli obrovským vývojom, vodičov nútime stále menej a menej využívať ich potenciál s otrepaným zdôvodnením, že rýchlosť je hlavnou príčinou dopravných nehôd. Čiže výrobcovia investujú milióny do vývoja rôznych drahých bezpečnostných systémov, vodiči si za ne mastno zaplatia.... ale stále je to asi málo. Je totiž to najjednoduchšie vyrukovať do bezpečnostných diskusií s neustále prísnejšími limitmi a neustále tvrdšími postihmi, ktoré si vyžadujú neustále sofistikovanejšiu techniku, akou vieme motoristov nachytať. Mňa by len veľmi zaujímalo, ako jazdia títo (európski) odborníci, či príkladne dodržiavajú všetky aj tie najnezmyselnejšie obmedzenia, napríklad v hlbokých nočných hodinách, a pri jazde totálne neadekvátnou nízkou rýchlosťou s uspokojením hladkajú hlavicu radiacej páky s pocitom, že toto je ten geniálny spôsob, ako zabrániť nehode.
Jeden konkrétny príklad: ja sa už roky „zabávam“ na diaľnici D1 Trnava – Bratislava, po ktorej musíme chodiť 110, lebo „je to vlastne stále stavba a je to celé nebezpečné a kto toto vôbec dovolil,“ vykrikovali niektorí vtedajší politici a rozhorčovali sa ďalej. „Tu musíme rýchlosť nevyhnutne obmedziť!“ Veď dobre. Lenže limit platí v čase 05:00 - 19:00 hod., v piatok-sviatok, čiže aj v nedeľu nadránom. Pokutu tu dostanete aj o 05:14, lebo veď "110, pán vodič", bol som svedkom. Neplatí však už v nedeľu po siedmej večer, keď sa ešte stále obrovská masa valí práve smerom východ-západ a keď by som zníženie rýchlosti dokonca podporil.
Rýchlosť ako populistická agenda
Znižovanie rýchlostí je veľmi vďačná agenda politikov. Pod rúškom ochrany života a zdravia je totiž možné okrem samotnej „ochrany“ získať aj čosi k dobru. Nemôžem si pomôcť, ale výber pokút vidím ako veľmi vážnu motiváciu, keď vezmem do úvahy, s akou razanciou sa pokročilo v technike prenasledovania vodičov. Vôbec sa nečudujem, že nedávny prieskum britského ministerstva dopravy v podstate nijaké dramatické zlepšenie na úsekoch so zníženou rýchlosťou na 20 míľ (32 km/h) nezaznamenal. Skôr naopak.
Odborníci zostali „zhrození“ z percenta motoristov, ktorí na týchto úsekoch rýchlosť prekročili. V priemere 86 percent vodičov kašľalo na rýchlosť, v ktorej moderné auto zastane takmer na mieste. Aby som bol presný, z 30 km/h dokáže auto na suchom asfalte zastaviť na 2,5 metroch. Keď prší, sú to len 3 metre! V skorých ranných hodinách počet priestupcov stúpol na 94 %! Neboli to však tí vyhlásení „cestní piráti", lebo v priemere išli rýchlosťou okolo 42 km/h, ktorú asi podvedome považovali za dostatočnú pre pocit vlastnej bezpečnosti i bezpečia ostatných.
A že to neboli len vodiči–amatéri dokazuje aj percento vodičov autobusov – 77 percent z nich dvadsať míľ jednoducho nepovažovalo za opodstatnených. Pokračovať by sme mohli vodičmi veľkých nákladiakov – 75 percent, malých nákladiakov 84 percent a podobne aj vodiči motocyklov si v 85 percentách myslia, že vliecť sa dvadsať míľ za hodinu (30 km/h) jednoducho nemá zmysel. Obmedzenými zónami „preleteli“ v priemere rýchlosťou 43 km/h.
Na druhej strane musím zdôrazniť, že Briti sú inak veľmi disciplinovaní a rýchlosti masovo prekračujú najmä na týchto slimačích úsekoch. Limity na cestách mimo obce (inak aj oni majú takmer 100 km/h!) prekročí v Británii ani nie 10 percent vodičov. Na pirátov sa zase menia na diaľniciach, kde opäť polovica motoristov pravdepodobne nepovažuje diaľničný limit za adekvátny dobe, v ktorej žijeme.
Ďalšia štúdia, ktorá dokázala, že vodiči sú celkom poslušní na úsekoch, kde je naozaj rýchlosť nastavená primerane. Viem, že vodič nemusí poznať všetky príčiny obmedzenia rýchlosti a nemožno mu ich ani na každom úseku trpezlivo vysvetľovať. Existuje však akési povedomie, intuícia, ktorá nám napríklad bráni páchať vážne zločiny. Porušovanie obmedzení s príliš nízkymi limitmi v nás rozhodne nevyvoláva ani minimálne výčitky svedomia. Paradoxne, práve na takéto úseky a často v úplne nezmyselných časoch sa zameriava najintenzívnejšia pozornosť polície opäť s odôvodnením, že veď „ak rýchlosť niekto obmedzil, vedel prečo, a teda my musíme pokutovať. Áno, aj v noci, pán vodič.“
foto: Shutterstock
