Náš súkromný taliansky roadtrip nebol len o návšteve oboch spomínaných múzeií, v priebehu pár dní sme mali naplánovanú Bolognu, Veronu, San Marino a blízke okolie. Múzeá Lamborghini a Ferrari boli skôr takou motoristickou vložkou, ktorú som si v rámci programu presadil ja.
Najskôr sme zamierili do múzeum v bolonskej Sant’Agate. Motoristickí nadšenci už tušia, že v tejto lokalite sa nachádza Lamborghini. Aby som pravdu povedal, práve táto značka je môjmu srdcu bližšia ako Ferrari. Je to aj kvôli tomu, ako vznikla, respektíve aký príbeh za tým stojí. Ak ho nepoznáte, prečítajte si niečo o tom. Je o nespokojnom majiteľovi jedného Ferrari, ktorý sa sťažoval, ale jeho nároky neboli akceptované. Preto si založil vlastnú automobilku, ktorú dnes poznáme ako Lamborghini. Celý príbeh je samozrejme zložitejší, dôležitá je však myšlienka.
Späť však k múzeu. V prvom rade ma zaskočil fakt, že parkovanie je naproti areálu k dispozícii zadarmo. Netuším, či to tak funguje dlhodobo, ale v čase našej návštevy tam bolo sotva 20 áut a zodvihuté rampy. Vstup do múzea stojí 18 eur a netreba si ho ani dopredu rezervovať. My sme tam boli počas štátneho sviatku a dohromady bolo v múze odhadom len asi 50 ľudí.
Keďže Lamborghini nevyvinulo tak veľa modelov ako Ferrari, v múzeu sú vystavené takmer všetky. Od úplne prvého 350 GT, až po najnovšiu reinkarnáciu Countachu z minulého roka. Okrem áut tu nájdete aj techniku v podobe motorov samostatne vystavených na stojanoch a v mnohých prípadoch sú spojené i s prevodovkou, rozvodovkou, prípadne poloosami, takže sa dá identifikovať, či ide o priečne alebo pozdĺžne umiestnené agregáty.
Celá výstava sa nachádza na dvoch poschodiach, návštevník postupne putuje od začiatku produkcie, až po najnovšie modely. K dispozícii máte tiež simulátor jazdy na okruhu, alebo komentovanú prehliadku, tieto služby sme však nevyužili. Azda jediná chybička spočíva v absencii obchodu so suvenírmi. Predpokladám, že nie som sám, kto by si rád kúpil nejakú drobnosť. Tu som však nič také nenašiel. Škoda.
Dve múzeá Ferrari
Samozrejme hneď „za rohom“ je aj múzeum Ferrari, takže o ďalšom programe bolo rozhodnuté. V okoli Bologne je tiež Pagani, ich múzem však bolo kvôli sviatku zatvorené. V prípade Ferrari si dajte pozor. Existujú totiž dve múzeá, čo som netušil a sú rozdelené podľa toho, či vás zaujíma história ako taká alebo motoristický šport. Mňa zaujíma to prvé, ale omylom som si vybral expozíciu venovanú súťažiam a pretekom. Tá sa nachádza v Maranelle, múzeum historických áut je o pár kilometrov ďalej v Modene a nájdete ho pod menom Museo Enzo Ferrari.
Aj v Maranelle bez problému zaparkujete kúsok od múzea a bez platenia. Opäť ma prekvapil fakt, že napriek voľnému dňu tu bolo len minimum turistov, pred vchodom čakalo maximálne 20 ľudí a rad sa hýbal veľmi rýchlo. Cena za vstup bola o trocha vyššia ako v Lamborghini, za dospelú osobu dáte 22 eur.
Celá prehliadka na mňa pôsobila trocha chaotickejšie ako v Lamborghini. Začínate s obrázkami Enza, odstrojenej karosérie, prechádzate miestnosťou s najznámejšími modelmi F40 a F50, následne narazíte na nové pretekárske stroje a vzápätí ste opäť pri starších monopostoch F1. Chápem, že historické cestné vozidlá sú v druhom múzeu, ale aspoň zopár ďalších známych áut sem postaviť mohli.
Pokiaľ ide o suveníry, táto značka sa stará podstatne viac. V miestnom obchode kúpite čínsky pohár s logom Ferrari za 20 eur, ale aj originálny piest či ojnicu za tisícky eur. V okolí navyše nájdete množstvo ďalších tématických obchodov alebo reštauráciu. Je skrátka vidieť, že Ferrari je v Marannele doma, čo je pravý opak v porovnaní so Sant’Agatou. Ak by ste netušili, kde práve ste, tak by ste ani nevedeli, že prechádzate mestečkom, v ktorom sídli Lamborghini. Ten rozdiel v propagácii oboch značiek bije do očí.
Trocha som ľutoval, že sme už nestíhali návštevu múzea v Modene, pretože by sme inak nestihli program v San Marine vzdialenom zhruba 200 km. Na druhej strane mám aspoň dôvod, prečo sa sem vrátiť. A okrem múzea v Modene mám v pláne pozrieť sa aj do múzea Pagani, prípadne showroom Maserati. Máte v dohľadnom čase tiež naplánovanú podobnú cestu? A ktorá zo značiek má vaše sympatie? Moje priority sú jasné, u mňa vyhráva Sant’Agata.
